NÁSTENKA

Keď Vás už aj mladší chcú prerasť

22. prosince 2015 v 23:35 | StandyB
Ako to zvyčajne býva, život nám ubieha. Postupne prechádzame do rôznych etáp života. Narodenie, prvé kroky, škôlka, škola, maturita, prípadne vysoká škola, práca, priateľ/ka, samostatné bývanie, manželstvo, deti, vnúčatá....smrť.
Do toho všetkého primiešame nejaké tie nezdarné situácie, chorobu, zákon schválnosti, nevraživosť údajných priateľov alebo vzdialenej rodiny.
Avšak stále je tu nádej. Nádej v to, že keď prekonáme všetky úskalia prejdeme zdarne do ďalšej etapy. Pomáha nám rodina, priatelia a ba dokonca aj cudzí.

Cudzí Vám dokážu vyčariť úsmev na tvári príjemným pozdravením, prednosťou v rade alebo na priechode pre chodcov. Ak náhodou sa pokĺznete pomáhajú Vám stať. Prípadne Vás vezmú ak stopujete.

Radostné pocity z prichádzajúcich Vianoc

13. prosince 2015 v 21:41 | StandyB
Mám rada Vianočný čas. Mám rada pečenie, ozdobovanie, vianočný stromček. Mám rada Vianoce pre tie farebné svetielka na stromčeku. Pre ten pocit, že budeme po dlhom čase celá rodina spolu. Pre ten pocit nádeje, že predsa nasneží počas štedrého večera.

Milujem rodinnú pohodu. Keď ideme do kostola. Keď spievame tichú noc. Keď si potom sadneme za štedrovečerný stôl. Keď jeme typickú štedrovečernú večeru. Keď nám mamka medom kreslí krížik na čelo. Keď sa smejeme pri chutnom domácom punči. Keď pozorujem moju rodinu rozbaľovať darčeky. Keď prekecáme zvyšok večera a ideme neskoro späť. Je to nádherný čas, ktorý si neviem inač ani predstaviť. Vianoce sú rodinným sviatkom a s kým iným by sme ich mali stráviť ak nie s našou rodinou? :)


Bez čoho si neviete predstaviť svoje Vianoce? Čo na nich milujete? Aké mávate zvyklosti?

Slečna L.

1. prosince 2014 v 22:26 | StandyB
Slečna L. je pekná, inteligentná a hlavne vnímavá brunetka s modrými očami, v ktorých žiaria veselé iskričky. Miluje zvieratá a je naozaj obetavá osôbka. Nie len pre nás kolegyne v kancli ale aj pre nevďačných občanov nášho Prešovského kraja (až na pár výnimiek). Niekoľkokrát ma neskutočne potešila maličkosťami, ktoré som si naozaj nezaslúžilá J ale vo väčšej miere mi ich darovala s láskou a s vedomím, že ja to skôr využijem ako ona. Napríklad pekný masívny náhrdelník, ktorý sa zvyčajne v súčasnosti nosia alebo dlhý sveter v etno štýle, na ktorý jej len sadal prach a nemohla ho nosiť pre zlú veľkosť :). Najviac však potešilo to, že mi darovala náušnice, ktoré jej pripomenuli mňa, keď ich zazrela v obchode.

Priniesla mi do života viac smiechu, bezstarostnosti a hlavne ma naučila nebrať veci tak vážne. Samozrejme nie je najlepším riešením všetko odľahčovať ale skôr hľadať aj na tom najhoršom to najpozitívnejšie. A to ma naučila práve ona. Mrzí ma však fakt, že je tu možnosť, že odíde. A ako to býva, postupom času sa odcudzíme. Už nebudem s takým elánom chodiť do práce. Bude mi chýbať to spojítko medzi tým šialenstvom, ktoré prekonávam deň čo deň, a priateľskou atmosférou. Dokázala som to stráviť a hneď sa zdalo všetko prívetivejšie, priam prijateľnejšie.

Všetko raz pekné pominie ale verím, že príde niečo lepšie. Lepšie pre slečnu L. Niekedy som mala pocit, že mrhá svojim talentom. Zaslúži si oveľa lepšie miesto. Prajem jej v živote len to najlepšie, lebo si to naozaj zaslúži.

Do pohody . . .

28. listopadu 2014 v 23:18
Posledné dni boli poznačené prvým snežením. Mokrý sneh, ktorý sa chvíľu držal na stromoch. Aj tá nepatrná pár-hodinová chvíľa potešila to malé dievčatko vo mne. Myslela som, že sa počasie v tomto roku už nadobro zbláznilo. V lete pár dní tepla vystriedali daždivé rána a večere. Prišla skorá teplá jeseň, ktorá nie a nie pustiť k žezlu tetu zimu. Klimatické podmienky pomaly vymazávajú jar a zimu. Ostáva len akási čudesná zmes leta s jeseňou.

Prechádzam však k akútnejším problémom. V podstate som ich doteraz nepociťovala. Len posledných pár dni mi to lezie na mozog. Vedela som, že skôr či neskôr to príde. V práci mi začínalo byť až príliš dobre. Popri tým papierovačkám je tá správna dávka ženských rozhovorov príjemne oživenie. Človek mal ráno aj dôvod vyhrabať sa z postele v nekresťanskú hodinu. Moja 4 mesačná idylka sa pomaly rúca, okej mohli by sme povedať , že skôr trojmesačná lebo prvý mesiac som naozaj nevedela, kde mi hlava stojí, ale to nepopiera fakt, že mi v práci bolo ozaj dobre. Prišli voľby a tie zničili všetko čo sa dalo. Štve ma nie len to, že ta naša negramotná a jedovatými slovami šíriaca osoba ostala vo svojom teplom hniezde (chapaj starostka našej dediny), ešte prídem aj o pracovno-babské klábosenie. Aby toho nebolo málo náš milovaný minister chce optimalizovať zamestnancov. Vo veľkom sa bude prepúšťať a je dosť možné, že ešte pred Vianocami budem bez práce. Nepíšem to preto aby ste ma ľutovali. To nie. Možno si budete klepkať po čele, čo teraz napíšem. Možno sa mi aj uľaví, keď pôjdem medzi prvými, lebo tento chorí systém aký tu panuje je čím ďalej neznesiteľný. Ja som vďačná za prácu. Nechápte ma zle, ale potrebujem aby sa určite veci pohli tým správnym smerom a bolo by dobré si hľadať svoje miesto inde. Čo ma naozaj na tom Prešove, tak drží sú naozaj asi tie kolegyne. Lebo psychická pohoda v práci je proste základ! :P Mala som pocit, že týždeň má jeden deň, a že víkend prejde za jednu hodinu.

Prejdime k veselším témam. Ako ste na tom s darčekmi? Ja už vo veľkom nakupujem od začiatku novembra. Povedala som si, že toho roku to určite vychytám skôr. Už len jeden balíček očakávam z bazos.sk a bude to kompletka! No dobre, ešte nie tak úplne. Čo kúpiť priateľovi? Povedali sme si, že na Vianoce si nedáme nič a obdarujeme ľudí, ktorí to naozaj potrebujú a to prostredníctvom dobrého anjela. Myslím si, že to bude ušľachtilé gesto a naozaj ho milujem za jeho nesebecké pohnútky, predsa však ho chcem niečim drobným potešiť. Už som to mala na dosah. Myslím darček :D ale vesmír to zariadil nakoniec inak.

Pochváľte sa ako postupujete s darčekmi vy? Začali ste už aspoň premýšľať nad nimi? Či si myslíte, že je ešte čas?

Moje rozmaznávacie delikatesy :)

28. října 2014 v 22:32 | StandyB
V dnešnej dobe sa viac zameriavame na rady blogerov. Buď zisťujeme informácie o nejakom tom výrobku alebo hľadáme poznatky o varení exotickejších jedál, ako správne pestovať alebo ako si skrášliť domácnosť. V dnešnej dobe sa spoliehame na rady blogerov aj pri nákupe. Recenzie dokážu ovplyvniť mienku ľudí a dopomôcť tak k výhodnejšej kúpe a objavovať zázraky súčasnej ponuky.
Rada by som vytýčila tie výrobky, z ktorých som úplne nadšená a odporúčam aby ste si dopriali pre svoje telo práve tieto zdravé skvosty.

Dovolenka

6. června 2014 v 22:29 | StandyB
Važení a milí :)!
Idem ja na dovolenku so svojim drahým na krásnu malebnú Sicíliu :).
Budete mi chýbať. Nebojte report z dovolenky bude nič nebojte :). A veľa, veľa fotiek :).
Majte sa mi krásne. See ya!

Káva, ktorá priaznivo pôsobí na trávenie a žalúdok

30. května 2014 v 10:25 | StandyB
Upozorňujem dopredu, že sa nedočítate o novej zázračnej káve, ktorá by obsahovala takéto účinky. Budeme sa baviť o bylinných čajoch. Aký má to však súvis s kávou? Viac či menej ľudia moji zlatí, zo mňa, z kávičkara sa stáva čajičkar. Je to veru smutné, keď si viac hoviem pri čajíku ako pri káve. V posledných mesiacoch prechádzalo moje telo rôznymi zmenami. Upravovala som si jedálniček a keďže mám sedavú prácu a málo pochybu (snažím sa aspoň prevetrať hore/dole po schodoch, vždy keď je to možné) bolo to viac než nutné. Skúšala som stravovanie 6 krát denne. Každé tri hodiny som si dávala zeleninu, jogurt, hlavný obed bez polievky, orechy a nejakú tú teplú večeru ako polievku alebo čo proste mamina cez obed navarila. Zdalo sa byť všetko fajn. Avšak mala som pocit, že pitie kávy bez cukru (obmedzovala som cukor, kde sa len dalo) nemá pre mňa pôžitok. Vždy, keď som si spomenula na mochacino, čokoládu, latte a podobne, mi prišlo také cudzie a plné cukru. Verte tomu, že keď si dám teraz, po dlhom čase cukor do kávy, nemôžem to ani dopiť. Proste som si odvykla od bieleho "jedu".

Špina na Slovensku

21. března 2014 v 8:43 | StandyB
Som občanom Slovenskej republiky a je mi smutno z celej našej vlády. O čistom boji medzi kandidátmi, na miesto prezidenta, nemôže byť ani reči. Naozaj mi je smutno z nášho národa, ktorá sa nechá zapredať za pár eur. Bieda nás prinútila vidieť šťastie len v peniazoch. Áno za peniaze si človek môže dovoliť lepší život, ale naozaj je toto to najdôležitejšie? Predtým ako sa ktokoľvek obuje do mojich slov chcem upozorniť, že pozerám na celú vec ako lajik. Nerozumiem sa dobre politike, ale myslím si, že korupcia a jednofarebná vláda nie je to vhodné pre naše Slovensko. Poďakovanie za hlasy voličom, ktorým stačí pár šupiek (lebo dnešná hodnota peňazí je naozaj pár šupiek) je výsmech. Je mi z toho zle.

Ľudia sú chamtiví, závistliví a žiaľ aj dobre ovládateľní. Ovládajú nás reklamy, celkovo marketing, ktorý nám vnucuje "potreby" ako telefón, telka, počítače, internet...a dalo by sa menovať neustále viac veci, ktoré predstavujú v dnešný deň štandard. Peniaze hýbu svetom, a prečo? Lebo im to dovoľujeme. Necháme sa zadlžiť aby sme mali peniaze na bývanie. Niekedy si myslím, že som sa narodila do zlej doby. Verím, že ako prostý človek v chatrči by som sa mala lepšie. Šila si oblečenie, starala sa o zvieratá a záhradku a mala čo jesť. A čo by som vypestovala by som vymenila zo susedom alebo na trhu za iné veci, ktoré by som si nevedela vyrobiť. Bola by som šťastná. Mala by som rodinu mala by som pre koho žiť. Lenže moc a chamtivosť je všade prítomna aj v každej dobe. Prečo sa nedokážeme uskromniť a chceme stále viac a viac?

Oral-B

12. března 2014 v 15:39 | Standy amatérsky hodnotí
Najľahšia kefka na svete :D. Okej! Dokážem pripustiť, že je najľahšia akú som kedy držala, a zároveň lepšia ako curaprox.
Nie sme všetci rovnakí. Bože chráň to by bola potom vo svete nuda, ale možno by neboli tým pádom vo svete vojny. Ako je možné, že v jednej téme dokážem spomenúť zubnú kefku a vojny?

Kľúčom k úspešnému životu je návyk

12. února 2014 v 22:32 | StandyB
Už dávnejšie prechádzam rôznymi článkami ako dosiahnuť zmeny v živote. Všetko je na princípe návyku. Nie je možné zobudiť sa a povedať si: "Odo dnes môj život bude iný. Lepší." alebo "Začnem s diétou a podarí sa mi schudnúť." Existuje oveľa viac príkladov, kedy človek chce začať odznova a bude očakávať, že od toho prvého dňa sa mu to naozaj podarí. Chce to pevnú vôľu. Niektorí uspejeme a naše "predsavzatie" alebo snahu zmeniť všetko od základov potrvá tri dni (už to je úspech), ale aj keď ťažko cez ne prejdeme, tak podľahneme a vrátime sa k starému a dávno zaužívanému. Zvyk je predsa železná košeľa. Preto nie je možné chcieť všetko naraz, ale dávkovať si všetko pomaly a hlavne postupne. To je tajomstvo úspechu. Chce to hlavne veľkú dávku trpezlivosti a silu bojovať. Viem o čom hovorím. Keďže som neraz skúšala odznova a odznova.

A teraz po čase Vám s radosťou a hrdosťou k sebe samej oznamujem, že môj návyk ohľadom stravovania sa stal skutočnosťou alebo presnejšie súčasťou môjho života.

Stravujem sa každé tri hodiny :)! O 6.00, 9.00, 12.00 ,15.00 a 18.00 hodine.
Môj žalúdok sa ozve presne v stanovený čas, že už nepotrebujem ani hodinky aby som vedela, že je ten správny čas jesť. Aké to má výhody? Zbytočne sa neprejedám. Jedávam malé porcie, akurát na obed si doprajem trošku viac. S kombináciou pohybu (čo su u mňa schody - nepoužívam výťah) a trochu cvičenia doma sa cítim fit. Teraz som však chorá a nalievam sa čajom. Musím na chvíľu svoj návyk prerušiť. Ale už teraz sa teším ako sa vrátim do svojich zabehnutých koľají.

Teraz je čas na nový, ktorý postupne budem zavádzať aby sa tiež stal súčasťou môjho každodenného života. Skúsim to teraz s telovým mliekom. :) V tomto som ozaj hrozná! :D
 
 

Reklama

Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.