Nachádzam svoje JA

24. června 2018 v 20:57 | Standy |  NÁSTENKA
Mám pocit ako keby som všetko opustila a naplno sa začala venovať novému životu. Životu vydatej ženy. Ja viem, aký je v tom vlastne rozdiel? Poviete si asi žiadny. Mne to však príde, že sa mi život zmenil o 180 stupňov.
Vždy som to chcela. K niekomu patriť. Venovať sa svojej domácnosti, svojmu manželovi a dúfam, že Boh dopraje aj nejakú tú ratolesť.... a zrazu, keď je to tu, mi to príde ako keby som strácala samú seba. Svoje pravé JA. Moje JA, ktoré malo rado SlavCon. Moje JA, ktoré rado objavovalo a skúšalo všetko naokolo. Moje JA, ktoré s nadšením objavovalo nové knižné príbehy, filmy a seriály. S nadšením sa venovalo poznaniu niečoho nového a nezvyčajného.
Teraz nastal čas, keď mi príde, že moje JA sa uzatvorilo a venuje sa svojej polovičke. Ja viem je to v poriadku a tak to ma byť. Som vďačná za svojho manžela a nadovšetko ho milujem. Málinko smútim za svojim starým životom. Snažím sa ho trochu skĺbiť aby som sa neuzavrela úplne ale vytiahla na povrch svoje pravé JA, ktoré mi tak chýba.
A jedným z týchto krokov je aj písanie na blog. :)


Ani neviete aké je to oslobodzujúce sa Vám tak vyžalovať. Niekedy bol blog len na to určený. Na vyžalovanie sa a skúšanie amatérských článkov, lebo som raz snívala o tom, že budem redaktorkou. Vlastne ono sa mi to na určitý čas aj splnilo, keď som brigádovala pre AZET v Žiline a prispievala na aktuality.sk alebo keď som písala pre vysokoškolský časák ŽUŽO. To bol žužo pocit :). Rada spomínam na tie časy. A nechcem to stratiť ani teraz.
Vážení vraciam sa späť aby som aj v tejto kapitole života bola šťastná. Nie len v Láske ale aj vo svojom osobnom rozvoji :). Moja práca ma ešte napĺňa :D. Len dokedy? :D
 


Komentáře

1 Polly | Web | 27. června 2018 v 13:16 | Reagovat

Manželstvo, partnerstvo určite neznamená zlom, ktorý ťa má uvrhnúť do nových povinností, skôr by mal tvoj život pokračovať tak ako predtým (ak ťa tešil), len sa už budete tešiť v dvojici...teda, mňa k Peťovi najviac pritiahlo to, že aj už keď sme spolu žili, tak sme sa obaja, bez výčitiek, naďalej venovali všetkému, čo máme radi.... ten pomyselný zlom, kedy som ja stratila svoje JA, prišiel až s dieťaťom :DDDD.... ale všetko sa dá napraviť, ja toto obdobie tiež beriem ako postupné sa prinavracanie k tomu životu, ktorý som kedysi mala rada s objavovaním kníh, komixov, kreatívneho písania, sem tam nejakého Conu, kde som sa vybláznila.... asi je prirodzené, že v istých obdobiach sa stratíme, len je dôležité stále sa mať rada natoľko, aby si sa vrátila k tomu, čo ťa teší, pretože tým predsa nikomu neubližuješ.

2 Lennie | Web | 27. června 2018 v 23:04 | Reagovat

Polly to veľmi pekne napísala, mať sa rád a rešpektovať aj svoje potreby, koníčka atď... je jedna z vecí, ktoré by nemali za ničím zaostávať, páve naopak, ja sa to tiež aktuálne učím. Veď nakoniec, aj tú tvoju polovičku k tebe "pritiahla" práve tvoja osobnosť :-) Držím palce, nech sa ti to darí pekne všetko skĺbiť a budem sa určite tešiť z ďalších článkov, ak pribudnú :-)

3 StandyB | 28. června 2018 v 8:39 | Reagovat

[1]:[2]: vsak to dievcata moj muz mi vravel to iste ze chce aby som sa venovala svojim konickom a vsetkemu co ma robi stastnou je pravda ze sa nevieme niekedy od seba odlepit ale matusovi sa to z casti dari a ja sa tomu nejako tiez uciiim :D ha ha ;)  
A krasne dakujem za podporu ;) dievcata ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.