Moje prvé samostatné bývanie

3. února 2018 v 10:33 | StandyB |  ZO ŽIVOTA
Niečo po 30tke a čerstvo po rozchode som do toho šla všetkými desiatimi. Bolo mi jedno čo mi vraví moje okolie. Chcelo to zmenu. Radikálnu zmenu a to by mi k tomu nový účes nepomohol. Moji rodičia mi vždy nechávali voľnosť. Slobodu rozhodovania. Poradiť mi poradili ale nechali ma nech sa rozhodujem sama. A takých rodičov malo kto má
ale vždy nastane čas, keď už potrebujete samostatnosť ako soľ! Popravde ja by som už dávno doma nebola, len okolnosti to zariadili ináč.

A tak keď som sa rozhodla si upratať v živote, okovy z rúk padli a ja som pocítila toľko možnosti. Pozerala som na všetko pozitívne a ani by ma nenapadlo, že by som nemohla uspieť. S kolegynkou som začala pozerať byty na prenájom. Stačil mi jednoizbáčik. Vravela som si musím nájsť primeranú cenu ale chcem sa cítiť aj dobre. Neodídem predsa z domu za každú cenu. Chcela som dosiahnuť aj určitú úroveň.


Prvá obhliadka bola v zariadenom jednoizbáku 30 min od centra/mojej práce. Brala som to ako dobrú lokalitu práve preto, lebo som sa ráno vždy chcela prejsť a rozhýbať kostru kvôli mojej sedavej práci.
Nájomca príjemný, ústretový sa ma pýtal na aké obdobie by som chcela prenájom. Nad tým som tak neuvažovala, samozrejme táto otázka ma aj zaskočila. V mysli ma napadlo, že na rok to chcem určite. To už sa nájomcovi zdalo málo. Samozrejme, že chce prenajať byt na dlhšie obdobie. Takže som sklamane odchádzala aj s Alenkou z bytu číslo jedna.
Druhý byt bol bez zariadenia s ofŕkanými oranžovými stenami. Bez pračky, bez chladničky. Veľkou výhodou bola cena a dostupnosť do práce. Za 7 minút. Alenka hneď po tejto obhliadke spriadala plány.
"Áno môžeme premaľovať."
Mrmlala si.
"Výborne, môj muž ti premaľuje.
Ja to vybavím."
Smiala som sa.
"To ako vážne?" pýtala som sa jej celý čas.
Nebudem si predsa kupovať chladničku a pračku na také krátke obdobie.
Po roku, ak budem zvládať dávať polovicu svojho platu na hypotéku, si kúpim vlastné.
A tak sme šli pozrieť byt číslo 3. To nás najviac sklamalo. Jednanie s nájomcom bola katastrofa. Bývanie len také provizórne. Súce pre robotníkov. Možno ani to nie. Mala som pocit, že nás klepne po hlave a predá na orgány. A to nehovorím, že tá budova bola kombinácia rôznych firiem a psychiatrických ambulancií.
Toto rozhodne nie aj keď cena bola rozprávková.
A tak sme sa po poslednom byte rozlúčili a šli domov.
Na druhý deň som rozoberala dojmy s kolegami. Jeden zahlásil, že ma navyše funkčnú chladničku. Druhý zase zahlásil, že ma navyše funkčnú pračku.
Už som nemala nad čím špekulovať.
Zavolala som, že byt beriem.
Vravel, že sa ozve koncom týždňa, lebo mál ešte pár záujemcov.

A tak som v piatok celá nervózna čakala. A nadšene som zajasala, keď povedal, že je to moje. Vyjednala som si cenu o 20 eur nižšie ako mal v úmysle. O to viac som z toho mala lepší pocit.

A tak sa začal môj sen o samostatnom bývaní.
25.8.2017 Som podpísala zmluvu a 27.8.2017 sme už maľovali s Alenkou a jej mužom byt. Vlastne maľoval len Alenkin muž. My sme si pripili a sem tam za ním zotreli kvapky od farby.
Moja prvá vec do bytu bol skladací matrac, na ktorom som fungovala asi 2 mesiace dokiaľ som si nekúpila veľký matrac. Objednaný nábytok z augusta pomaly dochádzal v strede septembra, v októbri a posledný kúsok v novembri.

V súčasnosti sa v bytíku už dlho nezdržím. Dala som si rok aby som popremýšľala o tom, čo chcem ďalej v živote. Či si kúpim byt a budem fungovať sama alebo sa pripletie nejaký ten záhadný muž do cesty.
Nastal druhý prípad a ja sa v marci sťahujem k svojej drahej polovičke, s ktorou sa aj čoskoro zoberieme.
Život je naozaj nevyspytateľný a prinesie Vám toľko prekvapení v období, keď to najmenej čakáte.
 


Komentáře

1 Lennie | 3. února 2018 v 22:34 | Reagovat

Toto znie naozaj rozprávkovo <3 :-)

2 Polly | Web | 4. února 2018 v 21:05 | Reagovat

Pripomína mi to môj prvý samostatný byt - Iwu som mala ako susedu xD ... bolo to rozprávkovo dokonalé obdobie :D. Aj keď sa budeš čoskoro sťahovať, podľa mňa každý by si mal vyskúšať aj bývanie takto o samote - naučí sa niečo o sebe a pochytí veľa praktických zručností.

3 StandyB | 5. února 2018 v 7:49 | Reagovat

[1]: ďakujem :)

[2]: praktických zručnosti už som nabrala na výške :D a potom rok po výške som bývala v byte s 5 ľuďmi ale takú samotku som nemala a máš pravdu človek tak spozná viac seba :) a zaužíva si nejaké tie zvyky :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.