Rysy – (Kôprovský štít) – Ostrva

17. srpna 2017 v 9:59 | Standy na výlete |  Turistika
Leto a tradičná návšteva Tatier. Už si ozaj neviem leto bez nich predstaviť. Už som si na to zvykla ako na Vianoce alebo Veľkú noc. Počasie nám ozaj prialo, aj keď to v prvý deň tak vôbec nevyzeralo. Dážď a hmla nás privítala na chate na Popradskom plese. To nám neprekážalo. Tury sme si naplánovali na nasledujúce dni. Tak sme si pekne užili atmosféru chaty a tešili sa na prvé dobrodružstvo.


Výstup na Rysy (2 499m) boli ľahšie ako pred dvoma rokmi. Trasu trochu vylepšili a zjednodušili. Už sme sa nemuseli škrabať na klzkých kameňoch a šplhať po reťaziach. Aj keď najviac mi vadili ľudia. Ja viem! Chcem asi veľa aby najnavštevovanejšie miesto v Tatrách boli len pre nás, ale záujem každým rokom rastie. Z jednej strany mám radosť, že ľudia pochopili, že aj Slovensko má čo ponúknuť a nahradia to opekaním sa na pláží niekde v Bulharsku ale na druhej strane ...chcem aby boli v ten deň Tatry len moje :D. Rozumiete mi? :)


Počasie bolo fantastické. Krásnych 14 stupňov, slniečko sem tam mráčik a bez hmly. Ideálne počasie na turistiku. Cesta späť by bola možno tiež krásna, keby chlapi nehodili tempo a la "kto bude skôr dole, vyhrá milión!" Bola som dosť znechutená, že sme sa nečakali a neužili si výhľady.


Došla som na izbu namosúrená ale, keď som sa najedla a dala svoj obľúbený čaj Sherpa bola nálada opäť dobrá. Mala som ako správny Paleo stravník nabalenú slaninku, zeleninu zo záhradky :D a vlastné energetické tyčinky :)! Kde ich najviac využijete ako pri takom extrémnom výkone? :D


Na chodbe pri našej izbe sme mali stolný futbal a tak sme strávili večer pri tom. Chlapi mali pivko a ja svoj čajík s rumom. Ľubo sa stále niekde ponevieral tak sme stiahli najbližších ľudí čo išli okolo. Vykľuli sa z nich Američania z Wisconsin-u. Hneď ma napadol seriál tie roky 70 :D. Zábava to bola dobrá :D Precvičili sme si krkolomnú angličtinu a v závere sme sa zaslúžilí o tento výrok: Slovak alcohol always and anywhere! A tak na tie 3 dni som sa stala Stanley-m, lebo Stanka im bolo zaťažko :D ale hlavne bola som šampiónom v stolnom futbale, ktorý nik z nás nevie hrať :D.


V druhý deň som vymenila typickú trasu na Kôprovský štít za Ostrvu (1 926 m). Áno je to veľmi ľahká a hodinová tura. Ja som si z nej spravila 1 a pol hodinovú túru a užívala si výhľad na Tatry.


Chlapi šli na Koprák a ja som bola sama. Na vrchole som si pekne posedela (aj hodinku a pol) a zoznámila sa so 74 ročnou babičkou. Po 20 rokoch si zopakovala túru na Ostrvu. Naposledy na nej bola s manželom, ktorý zomrel pred 20 rokmi. Dokázala prejsť riadny kus zo Štrbského plesa. Obdivuhodné :). Doteraz si spolu píšeme emaily :D. Nebojí sa technológii :). A dokonca bola na 150 kilometrovej púti niekde v Španielsku. Má môj obdiv :)!


Keď som došla dole a trochu sa osviežila sprchou navštívila som stánok so suvenírmi a hľadala niečo vhodné pre moje neterky. Ninja korytnačky mi hneď padli do oka. Vravím si yes, to bude super. Vyberala som ich podľa vlastnosti, ktoré v neterkách zatiaľ vidím.
Ukazujúc prstom na korytnačky zvolám na chalana, čo tam znudene ťuká do mobilu:
"Prosím si Rafaela a Michelangela."
Pozrie na mňa, že prebohaodkiaľ má on vedieť, čo od neho chcem na základe mien.
"Prosím?, čo chcete?"
No tie ninja korytnačky Rafaela a Michelangela.
Pozrie nechápavo a odpovedá:
"Em....., a ktorej farby?"
Šokovane na neho pozriem teraz ja:
"S oranžovou a červenou páskou."
Ako mi ich dáva dole a ja vyťahujem peniaze z peňaženky, dostáva sa do mňa pocit smútku. Ty si už ozaj stará koza. "Tí mladí" asi nepozerali ninja korytnačky ako ty ale nejakých pokémonov alebo digimonov.
No prišlo aj na mňa :D Starnem a to je nezvratné ako u každého z nás.


S korytnačkami v rukách som šla na terasku a popíjala si kávu. Urobila si s nimi svojku a čakala na chalanov. Kávu som nestihla ani dopiť, (a to pijem ristretto) a Ľubo ma už hľadal, kvôli kľúčom od izby :D. Chalani sa dali dokopy a šli sme už len na prechádzku okolo plesa a na symbolický cintorín.


Nezabudla som si kúpiť nálepku do môjho turistického denníka a pomaly strávili večer s novými cudzincami a stolným futbalom. Oddych to bol parádny. Nevadí, že má bolel celý človek. Bola som šťastná :). Vypla som od problémov, ktoré práve mám. Ako problémy sú vždy, len teraz sa zmráka na krušnejšie chvíle. Ja ich zvládnem. O tom predsa život je :).
 


Komentáře

1 Lennie | Web | 18. srpna 2017 v 8:22 | Reagovat

S tými chlapmi - to mi pripomína, ako som bola raz na túre na Kráľovej holi a tiež len so 4 chlapmi asi :D Ale tak sranda musí byť :D
Dník vyzeral byť naozaj krásny. Ale je pravda, že Slovensko sa už trošku viac zobúdza ohľadom cestovného ruchu a turistov, má to teda aj svoje výhody aj nevýhody :-)

2 StandyB | 18. srpna 2017 v 11:19 | Reagovat

[1]: Býva aj sranda ale aj des :D hlavne, keď sa v noci predbiehajú v prdení :D

3 Polly | Web | 19. srpna 2017 v 16:24 | Reagovat

Stanley :D....
tie ninja korrytnačky ma pobavili :D aj keď je to také smutné, no áno, už sme iná generácia, ale zase, aspoň máme tie svoje "poklady", čo v nás navždy ostanú. Už nám tie ninja korytnačky nikto nezoberie. Na druhej strane, môj malý ich stále občas pozerá...ale teraz dávajú takú hnusnú počítačovú verziu x(. Radšej nevidieť.

4 StandyB | 21. srpna 2017 v 7:55 | Reagovat

[3]: tak mu stiahni našu starú verziu :)
ja by som najradšej neterkám ukázala také rozprávky čo som pozerala ja ale ich to nezaujíma oni sleduju duck tv :-/ alebo sa naťahujú za mobilom
a čo mi pripomína, že som prvýkrat duck tv zahliadla u teba na byte :D

5 Polly | Web | 21. srpna 2017 v 11:27 | Reagovat

[4]: vdakabohu za Tuki TV, tam môže pozerať aj macka uška a lolka a bolka;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.