Skalnaté pleso --- Veľká Svišťovka --- Zelene pleso --- Jahňací štít :)

25. srpna 2016 v 7:47 | StandyB |  Turistika
Áno podarilo sa to. Spomínam si ako sme pred necelým rokom sedeli s Ľuboslavom a Janym na pive v bistre a dali si ruku na to, že zdoláme Jahňací štít. A nám sa to 13.8.2016 naozaj podarilo!
Bola som nadšená, vzrušená ale aj s miernymi obavami čo ma nové čaká, sme započali cestu lanovkou na Skalnaté pleso. Trochu sme ako partia pozostávajúca z Janyho, Marcela, Ľuboslava a mňa boli znechutení, že ideme lanovkou, správny turista si to ma predsa vyšliapať, nie? Urobili sme však dobre. Trasa cez Svišťovku bola samo o sebe dosť únavná. Hlavne to záverečné klesanie na Zelené pleso.

Skalnaté pleso sme si poriadne ani nepopozerali, nepáčili sa nám mračná, ktoré sa nad nami vytvárali. Treba vyraziť, lebo cez Svišťovku by po daždi bola samovražedná, keďže pozostávala zo samých skál.
Po prvotnom šoku, keď sme videli, že náš kamarát Jany si zobral do vaku hrubé drevené denko (loparík, doska na krájanie) sme so smiechom vyrazili do mierneho stúpania. Na moje prekvapenie som mala cez náš víkend vyoperovaný strach :D, lebo ozaj som si to užívala. Výhľady, skaly, tú výšku.....Tatry, štíty....krkolomnú cestu. Dokonca som si vyskušala treti stupeň horolezectva bez istenia :D. Aspoň to tvrdil môj Ľuboslav.
Po hodinke aj niečo sme vyliezli na Veľkú Svišťovku. Keď to porovnám s Kôprovským a Rysami, necítila som adrenalín ani ten pocit víťazstva nad sebou. To som však netušila, že o 24 hodín neskôr sa to zmení a budem nadávať ako pohan (myslím Jahňací štít)a pocítim zadosť učinenia. Áno tu sa pozastavme :D. Ja viem aj nadávať :D.
Po zdolanom štíte sme pokračovali dole do nášho cieľa - Zelené pleso. Pohľad zhora na neho bol ozaj úchvatný a tešil ma, avšak pribúdajúcimi sa krokmi som mala pocit, ako keby sa to pleso vôbec nechcelo približiť. Nekonečný príbeh. Keď sme po 10 hodinách došli, OK! Preháňam!
Po hodinke a pol - sme dorazili k našej ubytovni (nocľahárni). Predstavte si, že nocujete s 50 ľudmi, ktorým smrdia veci od potu. Tie veci sú povešané na šnúrach, ktoré sú prosto všade. A to ešte nehovorím, že 1/3 z nich chrápe. Matrace boli v celku pohodlné, len škoda, že sme sa prihlásili medzi poslednými. Fasli sme mini povalu, kde nebol dýchateľný vzduch a samozrejme bez svetla a so strmým rebríkom. Nevadí! Bolo to dobrodružstvo no nie? :D
Spolu s nocľaharňou sme si objednali aj polpenziu. Jedlo bolo ozaj výborne. Ako keby som jedla jedlo od mojej zosnulej babky. Síce menu sa nezhodovalo s tým, čo uviedli na internete, ale to nevadilo. Bolo jednoducho skvelé :).
Na druhý deň sme šli zo Zeleného plesa na Jahňací štít. Však kvôli nemu sme tu vlastne prišli. Trasa do 2/3 nebola veľmi náročná. Dokonca nás potešila veľkým množstvom kamzíkov. Boli veľmi fotogenické :). Avšak tá posledná 1/3 trasy bol zabijak. Začalo sa to reťazami a neustálym stúpaním a klesaním, stúpaním a klesaním. A nakoniec sme dorazili na jahňací, kde sme sa vzájomne hecovali, že to dáme dole na tých reťaziach. Moji milí. Ozaj som si myslela, že po mňa musí prísť helikoptéra.
Tá priepasť pod vami a vy mate zliezať dole reťazou? Hore vyliezť áno, lebo ste liezli chrbtom k svetu ale ako zliezť dole? Chrbtom, keď sa bojíte pozrieť dole kam dávate nohu, lebo nechcete vidieť tú výšku pod vami? Každopádne som sa hecla a šla som a dokonca v rekordnom čase. Chlapi ma chválili, že som silná a Ľuboslav bol na mňa pyšný. Po Jahňacom štíte sme došli dole do našej nocľahárne, kde sme si dali sprchu. Bola tepla :P a spoločná :D. Potom sme sa vydali ešte na malú prechádzku na Veľké Biele pleso.
A po nej sme šťastne zapili, že sme živí a zdraví.
Na ďalší deň nas čakal návrat na Skalnaté pleso.
Zo Skalnatého plesa je výhľad na Lomnický štít. Keď som videla tú lanovku, ktorá odchádza každú polhodinu dosť slimačím tempom niekam do nebies, keďže štít nebolo až tak dobre vidieť, veru zbledla som. Vravím si mám to v zozname 101 za 1001 dní ale ten Lomnický štít asi vynechám :D.
Výlet hodnotím na 100 bodov zo 100. Ďakujem Ľuboslavovi, že mi umožnil absolvovať výlety po Tatranských štítoch. Vďaka nemu som sa do nich zamilovala. Milujem naše trojdňové výlety v Tatrách. Milujem Tatry.
 


Komentáře

1 Dada | Web | 26. srpna 2016 v 20:19 | Reagovat

Krásny článok, Stani. :-)

2 StandyB | 27. srpna 2016 v 13:23 | Reagovat

[1]: dakujem ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.