Keď Vás už aj mladší chcú prerasť

22. prosince 2015 v 23:35 | StandyB |  NÁSTENKA
Ako to zvyčajne býva, život nám ubieha. Postupne prechádzame do rôznych etáp života. Narodenie, prvé kroky, škôlka, škola, maturita, prípadne vysoká škola, práca, priateľ/ka, samostatné bývanie, manželstvo, deti, vnúčatá....smrť.
Do toho všetkého primiešame nejaké tie nezdarné situácie, chorobu, zákon schválnosti, nevraživosť údajných priateľov alebo vzdialenej rodiny.
Avšak stále je tu nádej. Nádej v to, že keď prekonáme všetky úskalia prejdeme zdarne do ďalšej etapy. Pomáha nám rodina, priatelia a ba dokonca aj cudzí.

Cudzí Vám dokážu vyčariť úsmev na tvári príjemným pozdravením, prednosťou v rade alebo na priechode pre chodcov. Ak náhodou sa pokĺznete pomáhajú Vám stať. Prípadne Vás vezmú ak stopujete.


Nie je však smutné, že sa stáva aj to, že sa k cudzím správame lepšie ako k vlastnej rodine? Našu úctu si dokonca viac zaslúži kamarát, kamarátka ako bratranec alebo sesternica? Nebodaj viac ako sestra?

Niekedy som sama prekvapená, že tu najväčšiu nevraživosť môžete pocítiť priamo od najbližších. Niekedy ma to ozaj vyvedie z mieri. Som aká som. Som proste jedinečná a nenechám sa nikým terorizovať a hlavne riadiť. Stále som prispôsobivý, divne bláznivý a nepochopený okolím človiečik, ktorý sa nechce meniť.

Ži a nechaj žiť. Tým sa väčšinou riadim. Nikomu nevnucujem svoje názory. Ak niekto ma nejakú tu predstavu snažím sa dopomôcť k tomu aby sa stala hmotnou pre danú osobu. Keď viem, že človek potrebuje podporu poskytnem ju. Pochválim ľudí aspoň za snahu, keď sa niečo nevydrí. Nemôže byť všetko perfektné. Ja neviem kto dal tejto súčasnosti nálepku perfektnosti, uponáhľanosti a pažravosti po peniazoch.

Vráťme sa k zámeru článku. Keď Vás dokáže vyviesť sesternica z mieri tak ako dnes mňa, už si začnete hovoriť: "Čo sa to preboha deje? Odkedy je to povýšenecké a nevraživé voči mne? Kde odišlo jej 23 ročné správanie? Kedy sa stala 40ničkou? Prečo robí zo seba niekoho kým nie je?"

Už mi neraz povedala, že sa správam ako dieťa, a že kedy konečne dospejem.

Prosím? Mám byť 40ročnou ženskou v tele 29 ročnej baby? Neustále napätou, chorobne prudérnou, utiahnutou ženou tváriac sa dôležito aby som okoliu ukázala: Som dospelejšia ako moje rovesníčky. Nie som žiadne decko. Chýba jej hravosť, trochu infantilnosti a uvoľnenie.

Keď mám neskutočnú radosť dám ju najavo hoc aj ako 6 ročné dieťa. Ak plačem pri filme ako 17 ročná pubertiačka, tak preto lebo film dokázal u mne vyvolať emócie. Nehanbím sa za to. A kľudne revem ďalej. Ak mám chuť sa naháňať sa po lese s priateľom, prečo by som to neurobila?

Prečo by mi mal niekto brať moje jedinečné ja? Prečo dokážu ľudia mať poznámky, ktoré Vás schladia ako ľadová sprcha? Nechápu, že Vám to ublíži viac ako kopnutie do brucha? Odkedy prejav radosti a hravosti je rozsudkom nedospelosti?

K ľuďom sa správaj tak, ako chceš aby sa oni správali k tebe.

A tak moji milí ak ostáva vo Vás ešte to malé dieťa, vypustite ho von, kedykoľvek a kdekoľvek. Žijeme len raz. A nemienim svoj život ničiť jedovatými poznámkami ako moja sesternica, ktorá preskočila najkrajšie dospievajúce roky života.
 


Komentáře

1 Polly | Web | 23. prosince 2015 v 19:43 | Reagovat

Mas pravdu..bud sama sebou...mat v sebe "večne dieta" je dar, ktory ludia, čo ho nevlastnia nikdy nepochopia. Ale je to ich skoda, nie nasa :)

2 StandyB | 25. prosince 2015 v 9:10 | Reagovat

[1]: dakujem Polls :) Vieš potešiť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.