Ako som dovolenkovala na priezračnej Sicílii 2/2

31. října 2015 v 7:34 | StandyB |  ZO ŽIVOTA
Ako som spomínala v prvej časti, z výletného domčeka sme cestovali ku večeru do rôznych okolitých miest. Jedno z miest, ktoré som si zamilovala bolo mestečko Erice. Dokonca som si kúpila aj magnetku :) na moju a Ľubkovú chladničku. Už sa na tom pracuje ;).





Erice je stredoveké mestečko nachádzajúce sa na bajnej hore Eryx vo výške 750 m nad morom, z ktorého je úchvatný výhľad na mestečko Trapani, ktoré sa nachádza pod ním. Predstavte si, že k danému mestečku je možné sa prepraviť aj lanovkou. Cesta autom k nemu bola kľukatá a poriadne strmá. Na pohľad vyzerá ako by ste sa preniesli v čase, a ocitli tak v kamennou stredoveku.


Mestečko si Vás podmaní historickými uličkami a kamennou dlažbou. Spleť uličiek zdobia malé kamenné obchodíky so suvenírmi, sicílskou kuchyňou a neskutočne mnohými bylinnými olejmi a mydielkami. Mala som chuť si zobrať zo všetkých možných veci, ktoré ponúkali. Však aj obal predáva. Prechádzame ďalej a ocitáme sa pri zámku Castello di Venere, ktorého obklopuju záhrady Giardino di Ballo a ten úžasný výhľad. Trapani ako na dlani a nie len to, v diaľke môžeme vidieť lesknúť sa soľné polia pri Marsale a pobrežie.


Čas však neúprosné pokročil a pomaly sa začalo stmievať, tak sme veľa výhľadov z mestečka nestihli. Nebolo mi ľúto, lebo v prítmí sa mi mesto páčilo o to viac. Tie teplé svetlá predstavovali v spleti uličiek kamenný labyrint. Po menšej prestávke, kde sme ochutnali už mne viac mne známe jedlo :D, sme prešli k stredovekému kostolu San Giovanni Battista, ktoré pochádzalo z 13 storočia.



Tak som túžila vidieť ho z vnútra, avšak to už nebolo možné. A tak pomaly sme sa vybrali pozrieť na záverečný výhľad z mestečka, kde Trapani pod nami žiarili ako diamanty.


V šiesty deň sme sa vybrali do najväčšieho prístavného mestečka Mazzara de Vallo, kde sú tie najlepšie najčerstvejšie krevety, aspoň podľa Danyho otca :D Trochu sme sa potili pri tom žiariacom slniečku, ale to nepokazilo celkový dojem z neho. Mestečko Vás uchváti historickými uličkami, ktoré sú ozdobené keramickými prvkami.


Obrázky vyskladané dlaždičkami "z kúpeľne" :D, vázami a sochami, ktoré sám primátor mestečka vo svojom voľnom čase ručne zdobí. V centre sa týči katedrála, ktorú sme obzerali z každej možnej strany na teraske a s aperitívom v ruke.



Prešli sme sa po prístave, kde sme vo veľkom fotili čajky a plavidla pri brehu. Po čase sme sa začali obzerať po reštauráciách, kde som zažila ďalší z mnohých chuťových zážitkov zo Sicílie - jedlo z morských plodov a cestoviny z mušlí. Brr, keď si spomeniem na tie pocity, keď som chutnala mušle.


V siedmi deň sme si naplánovali výlet už od rána. Vstali sme skôr a vybrali sa tak Danyho golfom na viac ako hodinovú cestu na podivné miesto, kde z vody sa vynárali postupne bielisté a slnkom žiariace Turecké schody (Scala dei Turchi). Ide o skalnatý útes tvorení vápencom nachádzajúci sa pri mestečku Punta Grande. Od informatívnej značky sme sa vydali pešo po kľukatej a strmo klesajúcej piesočnatej cestičke orámovanou dreveným plotom. Zišli sme dole a smerom do prava popri mori sme kráčali ďalej. Ešte stále som ich pohľadom nezazrela.

Musela som prejsť ešte zopár metrov, keď som ich v diaľke konečne uvidela. Ten podivný úkaz čo sa vynoril zo Sicílsk
eho mora akoby sem nepatril a patril zároveň. Ten kontrast bielej pri zlatom piesku a modrom mori. Kráčať po nich v odraze predpoludňajšieho slnka bol oslepujúci :D ale úchvatný zážitok.


Po hodinke sme sa vybrali na ďalšie miesto nášho výletu do mestečka Agrigento, kde nás čakala prechádzka po Údolí chrámov, ktoré je najstaršou turistickou atrakciou na ostrove Sicília. Podľa slov Goethe-ho "Po zahliadnutí tohto nádherného údolia nás už nikdy v živote nič tak nepoteší." A musím mu dať za pravdu.



Aj keď sme celé údolie nevideli, kvôli naozaj neznesiteľnému počasiu sme si aspoň tú úvodnú cestu pri najstarších ruinách chramov užili. Neskôr som ľutovala, že sme neostali, lebo som na google zistila, že som prišla o veľa skvostných chrámov.


Najstarším chrámom, ktorý sme v údolí našli bol Herkulov, ktorý bol postavený pred 400 rokmi pred Kristom. Zachovali sa len stĺpy z chrámu, rovnako aj v prípade Hérinho chrámu.

Snáď sa ešte podarí sa vrátiť na to miesto. Však Ľubova sestra nemieni meniť adresu :D.
 


Komentáře

1 Polly | Web | 31. října 2015 v 22:17 | Reagovat

ojoj, hned by som isla!! skvele zazitky!
..vzdy som chcela ochutnat musle..su take zle? :D

2 StandyB | 1. listopadu 2015 v 11:06 | Reagovat

[1]: em nebudem ta klamať :D áno sú...také slizké, smradľavé a bez chuti..ale môže to byť len zafixovaný odpor v mojom prípade...mala by si skúsiť vytvoriť si vlastný názor :D

3 StandyB | 1. listopadu 2015 v 11:06 | Reagovat

takže ochutnaj :D

4 Polly | Web | 1. listopadu 2015 v 11:43 | Reagovat

[2]: no ja si to tak nejako predstavujem..ze slizke a bez chuti..ale je mi podozrive, ze co na tom vsetci maju, ze ake luxusne jedlo xD sushi ma napriklad prekvapilo milo, to mam rada.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.