Harmónia 3/?

27. dubna 2015 v 12:40 | StandyB |  Príbehy
Jen
Chcela som mu povedať pravdu. O prežití som mala nejaké tie skúsenosti. Však vediem decká do lesa počas letných mesiacov. Pripadala som si však ako teoretik, ale takto ďaleko bez akýchkoľvek pomôcok to vyzeralo viac než beznájdené. Patrila som medzi ľudí, ktorí sa nevzdávajú. A ani teraz som to nemala v úmysle. Keď sa vybral za tým pohybom medzi stromami, vyľakalo ma, že sa mu môže niečo stať. Presviedčala som samu seba, že je to len kvôli tomu, že tu nechcem ostať sama.
Pozerali sme spoločne na ruiny drevenej stavby. Nemala som chuť sa tam prehrabávať. Vzdychla som. A znechutene som sa otočila Seanovi chrbtom. "Strácame čas. Musíme si postaviť prístrešok, dokiaľ nás nezastihne noc." Vykročila som smerom von z oázy. "A nezahadzuj palicu prosím ťa. Poslúži nám na oheň."


o

Prešlo pár dní počas, ktorých sme si rozdelili úlohy. Podarilo sa nám postaviť provizórnu chatrč. Základ bol prístrešok, ktorý sme postupne počas ďalších dní rozvíjali na chatrč.
Sean lovil ryby palicou, ktorú naostril kameňom a úlomkom skla. Ja som sa snažila získať kokosové orechy a banány tým, že som do nich hádzala kamene dovtedy dokiaľ nespadli. Vyliezla by som po ne len som nemala vhodnú obuv a to by určite nedopadlo dobre.
Pomocou palmových listov som uplietla misku v ktorej sa udržala dažďová voda, ktorá nám slúži ako pitná voda. Spoločnosť nám robili pestrofarebné vtáky, ktoré si pospevovali a zahnali to ticho medzi nami. Nerozprávali sme sa. Každý bojoval so svojimi myšlienkami sám. Smútila som za Timom alebo skôr za jeho dotykmi? Viem, že si nezaslúžil aby som mu vôbec venovala nejakú tú myšlienku. A práve v ten večer, keď som sa rozhodla pochovať akékoľvek city, ktoré som mala voči nemu, ozval sa Sean. Sedeli sme pri ohníku a čakali na únavu aby sme mohli vliezť do svojho prístrešku a čakať na ďalší jednotvárny deň.
"Našiel som niečo zaujímavé."
Nadvihla som obočie a uprela na neho zvedavý pohľad.
"Denník p. Josepha"
Keď zodvihol ten denník, zatajila som dych. Azda ho našiel v tých ruinách? Môže sa v ňom nachádzať návod, ako sa odtiaľ dostať?
Jeho výraz neprezrádzal nič, keď pomaly otáčal stranami.
"Čo je tam?" opýtala som sa ho netrpezlivo.
"Posledný záznam je z pred roka. Zanechal mapu ostrova, ktorú rozdelil na pár území a každú zaznačil symbolmi."
Stíchol. Asi očakával nejakú tú reakciu. Keď videl, že sa nemám k tomu pokračoval.
"Čo keby sme šli zajtra na malý výlet?"
Zasmiala som sa.
"Nezdá sa ti, že na výlete už sme?"
Videla som na ňom nepatrné nadvihnutie kútikov úst.
Pokračoval ďalej: "Mohli by sme niečo užitočné nájsť."
Zdalo sa, že ho tá myšlienka nadchla.
"Myslíš, že by sme sa mohli dostať preč?"
Prikývol. Už mi nebolo viac treba.
"V poriadku. Ráno vstaneme skôr a pripravíme sa na cestu."
Tým sa zdala byť konverzácia ukončená.

Sean
Vstala a prešla k nášmu provizórnemu domčeku. Pred dverami sa otočila a pozrela na mňa. Zdalo sa akoby nad niečim uvažovala. Myslel som, že neprehovorí. Potom ma prekvapila. To jediné chabé šatstvo čo mala na sebe zo seba zhodila a vystavila na obdiv krásu svojho tela v splne mesiaca. Vošla do domca a ja som ju nasledoval.

Joseph bol 30 ročný stroskotanec, ktorý ako jediný prežil let. Mal rodinu, ku ktorej sa už nevráti. Posledný zápis tu bol spred roka, kde frustrovane konštatoval, že zomrie sám. Prechádzal som si denník a našiel som detailne vykreslenú mapu. Ostrov porozdeľoval do rôznych políčok. Každé políčko predstavoval určitý symbol. Okrajové symboly pravdepodobne znamenali zdroj potravy. Smerom na juh boli polička s tzv. ťažbou materiálu, ktorý by poslúžil na našu chatrč. Na severe ostrova bol zakreslený mostík s vodopádom s pozn. adrenalín a uprostred ostrova bola znázornená jaskyňa so zakreslenou lebkou. Uvažoval som, Nechcel som Jen vystaviť nebezpečenstvu ale zase je najrozumnejšie držať sa spolu. Máme len jeden druhého. Myšlienkami som sa vrátil k včerajšej noci. Na jej poddajné a mäkké telo.

"Môžeme vyraziť."
Jen sa postavila predo mňa v upravenej forme svojej uniformy. Sukňu si skrátila a zo zvyšku látky si zviazala vlasy. Blúzku zviazala nad brucho a skrátila rukávy. Aj keď jej šatstvo bolo značne poškodené a poznačené pobytom na ostrove vyzerala dosť zvodne. Opäť som si spomenul na jej včerajšie vášnivé bozky, ako sa ku mne pritláčala.
Sean spamätaj sa! Kričal som si v duchu.
Neviem ako dlho som na ňu pozeral, keď som so sebou bojoval. Vyšiel zo mňa kompliment na jej adresu ako šikovne si poradila na čo sa ona prirodzene usmiala a povedala: "Poďme."

Nevedel som ako sa mám k nej správať. Ignorovať to čo sa medzi nami stalo? Zdalo sa, že Jen to nerobí problémy. Počas cesty sme viedli nenútenú konverzáciu. Zistil som, kde vyrastala, že popri práci aj študovala a venovala sa rôznym záľubám. Bolo to prekvapujúce, kedy to mohla stíhať.
Prekvapila ma aj tým, že videla všetky filmy, v ktorých som hral.
"Si môj fanúšik?" spýtal som sa so smiechom.

Mierne sa začervenala a táto reakcia ma úplne odrovnala. Mal som o nej vytvorený obraz, ktorý sa pomaly začal rozpadávať. Toto je pravá Jen? Milá a hanblivá? Kde sa podela jej drsnosť?
 


Komentáře

1 Polly | Web | 27. dubna 2015 v 15:51 | Reagovat

to je poviedka ala cela ty xD take dobrodruzne! sipim, ze na ostrove bude skryte nejake podivne tajomstvo...som zvedava!

2 StandyB | 29. dubna 2015 v 7:39 | Reagovat

[1]: dúfam, že to mám brať ako kompliment :D

3 Polly | Web | 29. dubna 2015 v 11:39 | Reagovat

[2]: ale iste...mat dobrodruznu povahu je uzasne!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.