Sumárum turistickej sezóny 2014 aneb dobre tipy na výlety :) časť druhá!

17. října 2014 v 8:24 | StandyB |  Turistika

Z Popradského plesa na Kôprovský štít

Kto miluje Tatry rozhodne musí okúsiť cestu na štít. V našom prípade je to Kôprovský štít. Vyrážame z horskej chaty na Popradskom plese (1500 m n. m.) a smerujeme na trasu, ktorá ma trvať 3 hodiny. Tuším, že s našimi prestávkami to boli 4 hodiny. :D Na boju obranu musím povedať, že treba zaznamenávať, trochu trucovať, prekonávať strach a klamať aj zrak, že sa nenachádzate v takej výške v akej sa nachádzate :D. Počasie je ukážkové a ja sa nedokážem vynadívať na naše krásne štíty. Paličkami si pomáham k prvej zastávke, ktorá sa nazýva rázcestie nad Žabím potokom (1620 m n. m.). Máte dve možnosti, pokračovať ku Kôprovskému štítu alebo zmeniť trasu na Rysy.



My sa však držíme svojho plánu a pokračujeme na ďalšiu zastávku, počas ktorej sme si urobili prestávku na jedenie, fotenie a celkovo kochanie sa okolia. Pozeráme na oblohu, a mračná farby hustého dymu pomaly postupujú k nášmu cieľu. Snažíme sa pridať do kroku ale cítim sa mierne vyčerpaná. Paličkami sa dopracujeme k Hincovému plesu, kde mám dovolené :D niečo zobnúť. Pozriem sa na serpentíny, ktoré nás čakajú a s odhodlaním pokračujem k tretej zastávke s názvom Vyšné Kôprovské sedlo (2180 m n. m.). Mračná prichádzajú k štítom a pripadám si ako v ich pasci. Predsa nás dobehli a zničili tak viditeľnosť.

(Veľké a malé Hincovo pleso...nezmestili sa do jedneého záberu)

Pozerám sa dole a nie je mi nejako dobre. Začína sa ozývať moja fóbia, ktorú mi na očiach vidí aj Ľuboslav. Pokračujeme ďalej a ja málinko začínam panikáriť, či to zvládnem. Balíme paličky a ideme po štyroch ako batoľatá. Držíme sa štítu ako záchranného lana. Postupujeme pomaly. Vtedy s radosťou vítam hustú hmlu okolo nás. Pohľad dole by nebol pre mňa to pravé orechové. Posledných pár metrov leziem na samotný vrchol a nachádzam sa vo výške 2363 m n. m. Dám si makovú buchtu a sedím 5 minút. Keď ju dojedám Ľuboslav konštatuje, že by sme mali ísť späť. Po takej vyčerpávajúcej ceste sa mám už ponáhľať dole? Frustrovaná si frflem. Až neskôr pochopím, že sme naozaj urobili dobre. Ani nie 5 minút po tom ako sme došli na chatu začalo pršať :).

(a tu máte dôkaz toho aký boľ výhľad zo štítu, chvála bohu, že som uplne nevidela v akéj som výške :D)

Zámutovske skaly

nachádzame na severovýchodnej časti Slanských vrchov. Konkrétnejšie ide o andezitové skalné útvary, ktoré sú vyhlásené za Prírodnú rezerváciu na rozlohe 30,67 ha od roku 1980.
Štartujem z domu na svojom modrom whellerovi a po ceste sa zastavím po sesterku Meg. Sľubovala som jej cyklotúru celé leto a dopracovala som sa k tomu až po lete. :D Počasie bolo ukážkové. Mala som menšie obavy ako to všetko dopadne, keďže pôvodný plán bol odložiť si bicykle u mojej tety v Zámutove a pokračovať ku skalám peši. Cestička za Rudľovom nás však navedie na 6km cyklotrasu. Mierne stúpanie nemalo konca kraja.. Na bicykli som využila prevodový stupeň 1 a musím pochváliť Megi. Ani raz z bicykla nezliezla, čo o mne sa povedať nedá. Scenéria, ktorá nás obklopovala bola, nádherná. Predstavila som si ako náderne tu bude, keď jeseň prepukne v celej svojej kráse. Po 2 hodinách sa začínal črtať náš cieľ. Pozerám na skaly po svojej pravici. Lenže cestička stále pokračuje. Mám pocit, že ich musíme obísť aby sme sa k ním dostali. Spoliehame sa na turistickú značku a pokračujeme ďalej. Po pár minútach, keď už mám pocit, že už za sebou nechávame skaly zastanem a zosadnem z bicykla. Megi som navrhla zamknúť bicykle o najbližší strom a pokračovať krížom peši ku skalám. Vyjdeme na južnú časť skaly kde si sadneme medzi porúcane kmene stromov. Vytiahneme desiatu a premýšľame nad ich minulosťou. V tej chvíli sme netušili, že sa nachádzame na mieste o ktorom sa rozpráva legenda. Zbojník menom Spado, medzi skalami ukryl svoj znak, ktorý vraj ukáže cestu ku drahokamom. :D

(výhľad na Slanské vrchy)

Po výdatnej desiate lezieme ďalej po skale. Zisťujeme že je prerušená a nemôžeme ďalej pokračovať. Zlezieme naspäť dole s úmyslom ju obísť. Ako sa zdá nie sme sami. Nachádzame tú horolezcov. Lezú po stene a my obdivujem ich silu rúk a odvahu. Obídeme to dookola a vychádzame hore na skalu z druhej strany, kde sa nám rozprestiera výhľad na okolité dediny. Po ľavici vidím svoju dedinu, ďaleko vpredu Vranov n/T. a po pravici Zámutov. Po skúmaní internetom som zistila, že onen výhľad som pozorovala z hrebeňa Čiernej skaly vo výške 725 m. Po malíčkom užívaní si slniečka a dobrého pocitu výstupu na bicykli, sme sa pomaly pobrali domov. Najbližšie si túto trasu zopakujem už po vlastných nohách. Ako sa zdá zmeškala som unikátny výtvor prírody ako je kamenná miska o priemere asi 2 m, ktorá je opradená legendami a je na nej stopa po čertovských pazúroch. :D

 


Komentáře

1 Polly | Web | 17. října 2014 v 16:20 | Reagovat

nikdy som neprisla na caro turistiky, nikdy! xD ...fakt, prepac, ze hovorim negativne, ale ja ta vlastne obdivujem...mne sa pacia vyhlady a vsetko, ale mna nech vsade vyvezu, ja si pofotim a potom nech ma odvezu xDDD

2 StandyB | 19. října 2014 v 21:40 | Reagovat

[1]:he he ďakujem pekne :D
ty si práve ten čitateľ, ktorý popozera obrazky a precita si ako bolo a to mu aj staci z turistiky :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.