30 dňová blogová výzva: 1. Dvadsať faktov o sebe

17. února 2014 v 8:05 | StandyB |  30 dňová blogová výzva
"Málokedy" sa mi naskytne príležitosť rozprávať o sebe ( JOKE :D), takže horsa nazrieť do mojej hlavy a vytiahnuť z nej pár "DOLEŽITÝCH" informácii.

Úsmevné
Po prvé!
V detstve som bola viac považovaná za chlapca ako za dievča. Zdržiavala som sa výlučne pri chlapcoch a rada som sa s nimi bila :D.

Po druhé!
Obľubujem šumienky a lízanky. Ostalo mi to ešte z detstva. Iróniou je, že je tomu dosť dávno kedy som konzumovala šumienku alebo lízanku. Však dámy by už nemali chodiť na verejnosti s lízankou v ústach :D.

Po tretie!
Keď sa ma mamina v detstve pýtala čo by som rada, akú sladkosť, tak som jej odpovedala, že chcem koláč (pasku). Dokázala som ho (ju) zjesť na posedenie. Dnes dokážem zjesť len do 1/3, ale ešte dodnes je považovaný (á) za moje obľúbené pečivo.

Po štvrte!
Rada prázdninujem na miestach, kde nie je kúpeľňa. Kúpete sa buď v studni alebo v potoku. Kde nie je elektronika a je len na Vás čo vymyslíte aby ste sa zabavili. Vtedy zažijete naozajstný relax.

Po piate!
Milujem hrady a históriu s nimi spojenú. Tak žiť v Stredoveku :).


Smutné
Po šieste!
Ako malá som trpela chorobou falošný resp. nepravý čierny kašeľ. Modrala som a nemohla som dýchať. Privodila som svojim rodičom veľa starostí :(. Vraj pri mne bdeli aby som sa nezadusila.

Po siedme!
Ako malá som začala rozprávať v mojich troch rokoch. Súvislú vetu som zo seba dostala vraj, keď som mala až štyri roky. Bohužiaľ si myslím, že mi to do dnes ostalo. Mávam niekedy problém sa vykoktať :D.

Po ôsme!
Neprávom som bola obvinená z krádeže. Vysvitlo, že moja spolužiačka ešte zo základnej prevzala na seba moju identitu. Predstavila sa pod mojim menom. Samozrejme vysvetlilo sa to.

Po deviate!
Som ako sopka. Všetko sa vo mne zbiera a potom raz za dosť dlhý čas vybuchnem. Osobne si myslím, že kričaním sa nič nevyrieši. To skôr diskusiou. Keď však natrafím na tvrdohlavé človeka čo si nevie uznať chybu ustúpim. Bohužiaľ má to vedľajší efekt. Keď sa to opakuje dokážem aj ja zvýšiť hlas. A vtedy sa mi practe z cesty :P.

Po desiate!
Neviem či je to mojou dobráckou povahou alebo naozaj si všetci myslia, že mám na čele napísané (srandičky na môj účet), ale väčšina z môjho okolia ma tendenciu si robiť zo mňa žarty. Akceptujem to u priateľov a v určitej hladine, ale čo je veľa to je veľa. Niektorí akoby nevedeli kedy dosť a mňa sa to hlboko dotkne.

Radostné
Po jedenáste!
Mám neskutočnú radosť z pochvaly. Z akejkoľvek. Vtedy mám pocit, že sa mi niečo naozaj podarilo. Možno to je tým, že počas môjho života som tých pochvál nepočula veľa.

Po dvanáste!
Teším sa z prekvapení, ako: nečakaný výlet na miesto, kde som už dávno chcela ísť alebo niečo po čom som dlho túžila, len som si to nekúpila lebo som nechcela počúvať hlúpe reči. Vtedy viem, že keď to tá dotyčná osoba pre mňa urobí, tak ma naozaj počúva a má ma úprimne rada.

Po trináste!
Moja prvá spomienka je z detstva. Predpokladám, že som mala približne rok, dva. Plakala som. Niečo ma vyľakalo. Netuším či to bol nejaký zvuk, sen alebo samotná tma. Potom som cítila mamine ruky ako ma berie z postieľky a utešuje ma.

Po štrnáste!
Prekonala som svoj strach z lietania! A to vďaka môjmu švagrovi Miškovi. Liečba šokom :D.

Po pätnáste!
Vyhrala som 40 eur z Vianočného stieracieho losu! Ešte nikdy som nevyhrala takú veľku čiastku.

Nezaradené :D
Po šestnáste!
Som pravačka, ale zvyčajne používam ľavú ruku.

Po sedemnáste!
Dokážem plakať pri kreslených rozprávkach alebo pri akomkoľvek filme. Keď to ma správnu hudbu a dramatický nádych už to nedokážem udržať :D. A nehanbím sa za to.

Po osemnáste!
Ešte doteraz dodržiavame v našej rodine vstup do domu vo večerných hodinách len na heslo :D. Ak nepoviete správne dovnútra Vás nepustíme. A samozrejme tento vymysel mám na svedomí ja.

Po devetnáste!
Mojich spolužiakov z Vysokej som naučila jesť chipsy s chili. Ani na jednej akcií nechýbali chipsy a chili.

Po dvadsiate!
Nie je tajomstvom , že ráno vstávam skoro aj keď nemusím radšej si privstanem. Potom mám pocit, že mi strašne veľa z dňa utečie.
 


Komentáře

1 EM | Web | 17. února 2014 v 15:07 | Reagovat

Taky jsem jako sopka. Vždycky vybuchnu a začnu na někoho křičet. =D

2 standyb | 18. února 2014 v 9:53 | Reagovat

[1]:u mna je to vsak tak ze ja vacsinou vybuchnem na tu konkretnu osobu, ktora ma postupne svojimi reakciami hnevala ...nevybíjam si to na hocikom ;-)

3 Dada | Web | 18. února 2014 v 17:25 | Reagovat

Dvadsiatku by som mala aj ja praktizovať, tiež mám pocit, že mi toho veľa uteká, no som jednoducho spáč! :D

A ten vstup na heslo, toto si v domácnosti zavediem tiež! :-P

4 Sandy | 18. února 2014 v 21:28 | Reagovat

Ja som tiež v spaní presný opak :D Síce viem, že mi ubehne deň, ale aj tak, keď môžem, vždy si pospím, kľudne aj doobeda. Ale potom sa to zvykne vykompenzovať tým, že som hore do druhej rána :D

5 standyb | 19. února 2014 v 7:24 | Reagovat

[3]: vies kolko zivota prespime?....:D (tuším že sa to hrabe na polovicu)

[4]: niet vam pomoci zeny :D

6 Polly | Web | 20. února 2014 v 14:31 | Reagovat

ten vstup na heslo ma ozaj pobavil! tusim to zavediem aj u nas :DDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.