Pamätaj na to minulé 2/2

14. února 2010 v 14:17 | StandyB |  Príbehy
Ocitla som sa pred nedokončenou stavbou. Opäť som videla dedka. Bol však už starší. Chystal sa s chlapmi na obed. Sadali si do dodávky. Rýchlo som pribehla aby som stihla nasadnúť s nimi. Zdalo sa byť všetko v pohode. Chlapi rozoberali šport a ja som upierala oči na dedka a rozmýšľala nad tým, akú ďalšiu jeho chybu budem napravovať. Nachvíľu som uprela zrak na šoféra. Nejako zvláštne balansoval. Vyzeralo to tak, že mu prišlo zle. Chlapi si to však vôbec nevšimli. Niečo mi našepkávalo aby som k tomu šoférovi prišla na pomoc. Snažila som cez chlapov nejako prejsť. Nechtiac som sa obtrela o dedka. Uprostred vety sa zarazil. Cítil to. Stihla som to v čas. Šofér padol na vedľajšie sedadlo. Bol v bezvedomí a ja som sa chytila volantu. Stihla som odbočiť na vedľajšiu cestu a zabrzdiť vozidlo. Cítila som na sebe pohľad svojho deda. Nestihla som sa však otočiť. Všetko sa so mnou točilo.


ŽUCH! Tvrdo so mnou spadlo na zem. Slnečné lúče ma šteklili po tvári. Ležala som na zelenej lúke. Cítila som vôňu pokosenej trávy. ŠMYK. Pri mojom ľavom uchu sa mihla kosa. Rýchlo som sa nadvihla. Preľaknuto som sa otočila na človeka, ktorému som ušla z pod kosy. Nepoznala som ho. Obďaleč od neho stála mladá žena. Túto osobu som úž spoznala. Bola to moja babka Hrabala pokosenú trávu na jednu veľkú kopu. Nepáčilo sa mi však ako uprene na ňu pozeral ten chlap s kosou. Priam ju hltal pohľadom. Odhodil kosu na trávu a pomaly sa približoval k babke. Ona nič netušiac si pospevovala ľudovú pieseň. Na okolo nebolo vidieť ani nohu. Boli sami uprostred lúky. Bála som sa. Mala som z toho divný pocit. Jediná vec, čo ma napadla bolo potknúť ho. Predbehla som ho a podložila mu nohu. Pri páde si buchol jablko o kameň. Nevládal sa ďalej pohnúť. Zacítila som ako sa znovu so mnou točí. Jediné, čo som ešte stihla zaregistrovať bolo ako babka uteká pre pomoc.

Hudba sa niesla tanečnou sálou. Hrala živá hudba, ktorá bola prekrývaná hlasitým smiechom a tleskotom. Tancovalo sa. Zazrela som babku rozprávať sa s nejakým vysokým mužom. Nebol to dedko. Znechutene som odula peru. Robievala som to vždy, keď sa mi niečo nepáčilo. S pocitom znechutenia som pristúpila bližšie k dvojici. "Igor, naozaj nechcem tancovať. Som unavená."
Prešla si prstami po sluchách aby neposlušne vlasy uhladila. Tiež som to robievala. Igor však dobiedzal ďalej. "Aspoň jeden tanec prosím." Ani jeden babi. Nepáči sa mi. Zahľadela som sa k východu, kde som videla prichádzať dedka s nejakou štíhlou brunetkou. Hlučne sa smiali a blížili sa k nám. Čo vymyslím? Jedine na čo som sa zmohla bolo aspoň zosmiešniť toho Igora. Buchla som do dedovho pohára v momente, keď prechádzal okolo neho. Dedo sa ospravedlňujúco usmial. "Prepáčte mi to. Som nešikovný." Igor sa zasmial. "Nevadí aj tak som ten sveter nemal rád. Idem si ho vyčistiť." Alebo sa idem utopiť. poslednú vetu zašomral. A tak babka osamela s dedkom a jeho spoločníčkou. Dedko len nemo stál a hľadel na babku. Tu nehu v jeho očiach, čo som videla sa nedala ani opísať. Naťahoval k nej ruku aby sa s ňou mohol zoznámiť. "Už môžu odísť na večný život." Preľaknuto som odskočila. Po mojej pravej strane stál duch ženy. Duch, ktorý ma poslal do minulosti. Zodvihla ruku smerom ku mne. "Poď." Cítila som sa ne svoja. Nemala som vôbec chuť sa ho dotýkať. Nakoniec som sa však chytila.


Ocitli sme sa v kôlni. Tam kde sa to všetko začalo. Hneď som sa pustila a podráždene som sa začala prechádzať hore dolu. Hnevala som sa. Ako som mohla týmito malými úkonmi pomôcť mojim starým rodičom do neba? Naozaj sme všetci zatratení? Určite som napáchala viacej zla ako moji starý rodičia. "Nie" odpovedal na moje nevyslovené otázky. Zastala som a otočila sa k nemu čelom. "Tie malé úkony ako si ich nazvala zabránili veľkým tragédiám. Tvoj dedko sa vďaka tebe nestal alkoholikom, zlodejom a neublížil tomu dievčaťu, ktoré si teraz videla. Tým, že dedo neukradol maslo si už viac nedovolil to zopakovať. Keby sa mu to podarilo tak by od rodičov bral peniaze na pivo a jedlo by kradol. Tým, že si zabránila zničeniu dodávky a zachránila život šoférovi. Nemusel platiť jeho rodine na živobytie a za škodu. Nekradol by.
Babku si zachránila pred znásilnením a pred počatím." "Počatím?" zhíkla som. "Áno. Tvoja babka robila všetko preto aby ho potratila. Zdvíhala ťažké veci. Nestarala sa o svoje zdravie. Nakoniec sa jej podarilo potratiť." Nastalo ticho až priam hrobové. Vtedy som si na plno uvedomovala, že stojím vedľa ducha. Chcela som položiť ešte jednu otázku. Pre mňa dosť podstatnú. "Kto si?" "Som osoba, tvojmu dedovi veľmi blízka."

Otvorila som oči. Bola som vo svojej izbe a vo svojej posteli. Bol to sen. Zhlboka som si vydýchla. Bol však taký živý. Odkopla som perinu a náhlivo som vykročila z postele. Obliekla si župan a utekala dole schodmi do kuchyne. Musela som to niekomu vyrozprávať. A najvhodnejšie to bolo mojej mame. Boli to jej rodičia. Keď som skončila rozprávanie, ostala zamĺknutá. "Mami?" neisto som sa spýtala. Mama sa bez slova zodvihla z miesta a odišla. Po hodnej chvíli sa vrátila s kopou čiernobielych fotiek. Chvíľu sa v nich hrabala a potom ju našla. Ukázala mi fotku ženy a spýtala sa: "Bola to ona?" Pre mňa to bola ako facka. Odpovedala som jej otázkou. "Kto to bol?" "Dedkova prvá manželka." Prekvapene som vyvalila na maminu oči. "Dedo mal pred našou babkou ženu?" Mama súhlasné pokynula hlavou. Ten duch ženy, čo bol v mojom sne bola dedova prvá žena.

KONIEC

Poznámka na záver: Musím sa vám priznať, že tento príbeh je pravdivý. Ja som naozaj snívala tento sen a až po ňom som zistila, že moj dedo mal ženu pred mojou babkou. Niekoľko veci som si presne nepamätala. Takže bola aj improvizácia. Len berte navedomie, že neviem naozaj či sa všetky tie veci udiali. Jediné čo vám možem zaručiť je, že ten duch ženy sa naozaj zhodoval a pre mňa to bol dosť veľký šok.

 


Komentáře

1 kajita | 14. února 2010 v 16:12 | Reagovat

stanka mozem aj nieco co sa mi nepacilo??dost ma plietol ten presun od deda k babke..vies ja nie som zvyknuta na takyto styl chybala mi tam len nejaka veta taka mala a nie hviezdicky..ale obsahovo to bolo celkom fajn..len tak dalej a budes raz veeeelka spisovatelka hehe :)

2 kha | Web | 14. února 2010 v 16:23 | Reagovat

Mě se to líbilo.. :) Vážně.. :-)
Jinak krásného VALENTÝNA, Standy!! ♥♥

3 Ayamee | E-mail | Web | 14. února 2010 v 19:51 | Reagovat

Aj mne sa to veľmi páčilo, len to bolo také dáke... prirýchle? Dalo by sa  to prosto i viac rozpísať, niežeby to takto nebolo vyčerpávajúce, ale chápeš... Dalo by sa i viacej...

Ale šokol ma fakt, že ide o... niečo ako skutočnú udalosť, keďže sa ti niečo také tiež snívalo s tou dedkovou prvou manželkou...

4 StandyB | 15. února 2010 v 7:59 | Reagovat

[3]: Aya mne sa nezda nic prirýchle....ja nemam rada zdlhave pisanie vies xD preto som s dlzkou spokojna...:D a jj je to podla skutocnej udalosti...

[1]: mne sa pacia hviezdicky xD tak si ich odmysli lebo su to vlastne odseky xD

[2]: DAKUJEM Kha za obidve xD

5 Polly | Web | 15. února 2010 v 20:16 | Reagovat

Stani, pacilo sa mi, hoci pri konci som zmrzla, lebo mi to pripomenulo prihodu z mojho zivota ;)...zaujimave to bolo, len ja si myslim, ze ked ich videla takych mladych, nemusela ich stale oslovovat dedko babka, tazko sa ich potom predstavovalo takych mladych...

6 janike | 26. srpna 2010 v 23:14 | Reagovat

vies pekne zachytit a spracovat myslienky na papier, mas velky dar Stanka :)

7 StandyB | Web | 27. srpna 2010 v 17:44 | Reagovat

[5]: nevedela som ako inak by som ich nazivala ...krsnými menami?? bolo by to divne pre mna samu lebo krstnymi menami som ich nikdy nevolala

[6]: neprehanaj :) ale aj tak dakujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.