Pamätaj na to minulé 1/2

12. února 2010 v 21:53 | StandaB |  Príbehy
Em..em...(menšie zakašľanie). Máme tu malé omeškanie. Tento príbeh som sľubila na Vianoce. Nejako som to prehnala s voľnom a potom prišlo skúškove. Proste nebolo kedy :).
Dúfam, že bude páčiť.


"Kôlňa? Preboha ako som sa sem dostala?" zdesene som sa obzerala okolo. Toto miesto mi bolo povedomé. Nevedela som si spomenúť kedy som tu bola naposledy. Drevo ležalo oproti dverám čerstvé ako by len nedávno bolo nasekané. Tá vôňa ma udrela do tváre. Pamätala som si ju z detských čias. Ako to už bolo dávno, čo som sa tu hrávala. Cítila som sa neisto. Vykročila som smerom k dverám kde bol malý prúžok svetla, ktorý dopadal len pár centimetrov odo mňa. Nepatrne osvetľoval malú tmavú kôlňu. To svetlo však bolo stále menšie a menšie. Začula som buchot. Moje oči videli už len tmu. Prešiel mnou záchvev strachu. Čo sa to deje? Nikdy som nemala rada tmu. Úplnú tmu, čo vás pohltí a nevidíte si ani na svoje telo, na nič. Cítila som ako ma napadá hystéria. Musím kričať. Nemôžem tu ostať. Začala som naberať vzduch rýchlo do pľúc akoby som sa mala nadýchnuť naposledy. Bola som rozhodnutá kričať. Kričanie o pomoc mi však uviazlo v hrdle. Smerom od mojej pravej ruky sa začalo vytvárať svetlo. Ostré svetlo. Najprv bolo veľkosti malého orieška. Rástlo tak rýchlo až nastal jas obrovských rozmerov, ktorý ma chcel oslepiť. Ruku som si dala pred oči. Bála som, že mi to ublíži ak sa budem snažiť upriamiť zrak.

"Neboj sa ma." ozvalo sa zo svetla. Pre mňa to bola ako facka. Triasli sa mi kolená. Bola som v pasci. Zdalo sa mi akoby som bola s podlahou kôlne vzrastená. "Prečo mi to robíte?" slabo som sa opýtala toho hlasu. V tom okamihu ostré svetlo zmizlo. Už som si rukou nekryla oči. Nebolo to potrebné. To, čo som videla pred sebou som nikdy vo svojom živote nevidela. Preglgla som naprázdno. Poznala som to len zo sestrinho rozprávania. Len ona bola tá vyvolená. Len ona ich videla. Mohla vidieť. Koľkokrát som ďakovala Bohu, že to nemusím zažívať ako ona. Zakríkla som to. "Neboj sa ma." opakoval duch ženy. "Čo... chcete? Zajakala som sa. "Pomoc." odpovedal duch. "Ako by som vám ja mohla pomôcť?" ledva som zo seba vypľula tie slová. Odpovedal mi otázkou. "Ako veľmi miluješ svojich starých rodičov?" Zosmutnela som. "Už nežijú." odpovedala som. Duch ženy sa vzniesol ponad mňa a zastal pri dverách kôlne. "Čakajú." Nechápala som tomu, čo mi hovoril. "Čakajú? Kde? Vonku?" Duch zamietajúco pootočil hlavou. "Nie. Čakajú v očistci. Ešte nenadišiel čas na večný život." Zostala som obarená. "Je už tomu pár rokov, čo sú preč a oni nie sú v nebi?" neveriacky som hľadela na ducha. "Treba napraviť určité chyby, ktorých sa dopustili." Zamračila som sa. "Ale ako?" chcela som vedieť. "Vrátim ťa do minulosti. Sama pochopíš, čo máš robiť." Nestihla som vstrebať tie slova a ani nad nimi porozmýšľať. Všetko sa začalo okolo mňa točiť ako na kolotoči. Pevne som privrela oči a chcela sa zobudiť vo svojej posteli. Určite to je sen iba sen.

Mala som pocit akoby všetko stíchlo. Stála som pevne na zemi. Bála som sa otvoriť oči. CINK....CINK Začula som zvuky zvončeka. Otvorila som oči. Rútil sa na mňa cyklista. Ledva som stihla uskočiť. Cyklista začal nadávať. Nie však na mňa ale na mačku, ktorá uskočila spolu so mnou. Čo ma nevidel? Zahľadela som sa po okolí. Bola som v rodnej dedinke mojich starých rodičov. Lenže vyzerala inak. Akoby 50 rokov predtým, čo som ju videla naposledy. Otočila som sa ku skupine, ktorá sa ku mne približovala. Skupina mladých chlapcov. Medzi nimi som spoznala dedka. Keby nie tých fotiek z ich mladosti, čo som si s obľubou pozerala u starých rodičov doma, tak by som ho nepoznala. Bol veľmi mladý a pekný. Skúsila som mu zamávať. Ani jeden z nich ma neregistroval. "Som neviditeľná?" spýtala som sa seba nahlas. "Si" začula som vo svojej mysli. Už som začínala chápať svoje poslanie. Mám dávať pozor na dedka. Tak som ho sledovala. Skupinka sa pomaly presúvala ku krčme. Budem musieť počkať. Po hodinke vyšli chlapci vysmiati po jednom pivku. Dedko od nich vyčnieval a chytal sa za hlavu. Skríkol na chlapcov: "Idem kúpiť maslo. Dôjdem domov aj sám." Otočil sa a zašiel do obchodu s potravinami. Vošla som za ním rýchlo aby som sa nezavadila o dvere. Rozmýšľala som nad tým či by som cez ne prešla ako duch keď už som bola neviditeľná. Nechcela som však riskovať. Sledovala som dedka ako netrpezlivo vyčkáva pred chladničkou, kde boli uložené masla. Nervózne sa obhliadal. Predajca bol zaneprázdnený ženou, ktorá sa ho vypytovala na rôzne potraviny. A tak som videla ako si schoval maslo do vrecka. Kradol. Vedela som, čo bola moja úloha. Podišla som k nemu a pomaly som vytiahla maslo z vrecka a vrátila ho na miesto. Opäť som pocítila ako sa so mnou točí.

 


Komentáře

1 kajita | 13. února 2010 v 19:32 | Reagovat

dobreee stanka..hlavna putave :D:D som zvedava ako to bude pokracovat :D

2 StandyB | Web | 14. února 2010 v 8:30 | Reagovat

dakujem kacena od teba je to velka pochvala xD neboj sa dalsia cast bude zajtra alebo este dnes poobede xD

3 Polly | Web | 14. února 2010 v 14:18 | Reagovat

zaujimavy napad, som zvedava, ako to bude pokracovat, lebo mam pocit, ze kamen urazu je ovela vacsi!
ty nemas rada horory a pritom casto pises take mysteriozne veci, nie? xD

4 Ayamee | E-mail | Web | 14. února 2010 v 19:43 | Reagovat

A ja by som si nabudúce poprosila len jednu vec zlepšiť a síce viacej odsekov, lepšie sa potom z netu číta :D

5 StandyB | 15. února 2010 v 8:01 | Reagovat

[3]: no presne tak...preto to nemusim citat a ani vidiet lebo mi staci to co vidim vo svojich snoch xD takze fantazie na take veci mam dostatocnu

[4]: beriem na vedomie :D

6 janike | 26. srpna 2010 v 23:08 | Reagovat

super, uplne ma to vtiahlo do toho sna :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.