Výlet do Osvienčimu

30. května 2009 v 16:53 | S |  História ľudstva
Predsa som sa dočkala. Bola som v Osvienčime, na mieste kde zomrelo neuveritelných 1.5 milióna ľudí rôznej národnosti. Avšak ma zarazilo to, že som nijako nepociťovala hrôzu keď som kráčala táborom. Uvedomila som si to až keď sme odchádzali. Možno som bola v šoku alebo som si to nechcela pripustiť? To je už otázne.

Do prvého tábora v Osvienčime - Auschwitz sme dorazili okolo 10.00 hodiny. Ako sprievodkyňu sme mali poľku, ktorá sa učila po slovensky a musím uznať, že jej to veľmi pekne išlo. :) Prvá zastávka bola pred vstupnou bránou s nadpisom - "Arbeit macht frei!" - práca oslobodzuje. Otočené B malo svoj význam znamenalo to, že kto vstúpi už živí neodíde.

Pár faktov na začiatok:
- vznik 27. apríl 1940
- prví väzni - 728 Poliakov (politický väzni)
- tábor mal 20 budov - 14 prízemných a 6 poschodových po roku 1941 pribudlo 8 budov

Druhá zastávka bola v poschodovej budove číslo 4 kde sme mali možnosť vidieť fotografie triedenia ľudí pred vstupom do tábora. Medzi danými fotkami bola aj jedna dosť pre mňa výrazná, ktorú si budem asi doživotne pamätať. Ako SS ukazuje starému mužovi rukou doprava, čo znamená smrť (putovali hneď do plynových komôr). Tí čo boli zatriedení do ľava išli do tábora na pomalú a bolestivú smrť (vyhubenie hladom, ťažkou prácou, experimentmi a hromadné popravz). Odobrali im všetok svoj majetok a nahádzali na jednu kopu. Časť z nich bola posielaná do Nemecka. Následne im ostrihali vlasy a dostávali čísla (zaevidovaní).
V roku 1942 sa začalo hromadné vyhladzovanie židov. Prvé transporty Židov boli z Horného Sliezka, Slovenska, Francúzka, Belgicka a Holandska. V jeseni z Nemecka, Nórska,Litvy, Maďarska a 21 000 Rómov z rôznych území.

Plynové komory
Ešte stále sme sa nachádzali v budove 4 kde sme mali možnosť vidieť model plynových komôr. Ľudia vstupovali do podzemnej šatne spokojní a nič netušiac, že o chvíľku budú mŕtvi. Esesáci ich uisťovali, že sa idú umyť. Pod stropom boli umiestnené sprchy, z ktorých však voda nikdy netiekla. Miestnosť bola široká 210 metrov štvorcových kde priviedli asi 2000 obetí. Po uzatvorení dverí esesáci otvormi v strope sypali do vnútra cyklon B. Ľudia umierali v priebehu 15-20 minút. Mrtvim trhali zlate zuby, strihali vlasy a potom mrtvoli prenášali do kremačných pecí.
V budove 5 sme videli predmety, ktoré boli nájdené po oslobodení tábora. (topánky, kufre, misky, protézy, okuliare, kefy....
Označovanie
Väzni boli tiež aj označovaní - farebnými trojuholníkmi. Farba trojuholníka znamenala pôvod väzňa.
- červený trojuholník - politický väzni
- hviezda a žltý trojuholník - židia
- čierny - rómovia
- fialové - kresťania
- ružové - homosexuáli
- zelené - kriminálnici
Život väzňov
Ranný gong nástup pri sprievode hudby. Sčítanie a ťažká práca, ktorá trvala vyše 10 hodín. Vykonávali ju v pokluse a bez chvíle odpočinku. Nedostatok jedla na jeden deň predstavoval kávu, kusok chleba, polievka.

Budova 11 - Blok smrti
Medzi blokom 10 a 11 sa nachádzala vysoká stena. Po stranách boli zadebnené okná aby väzni nevideli popravy. Pred stenou SS zastrelili niekoľko tisíc väzňov. Vykonávalo sa aj bičovanie.
V tábore sa taktiež konali lekárske pokusy na ľudoch ktoré boli smutné a zákerné. Neblaho známym sa stal hlavne "Biely anjel" Jozef Mengele ktorý bol doktor a robil tie najtvrdšie pokusy po ktorých sa už nikto nezobudil.
Z Osvienčimu utieklo i niekoľko väzňov. Najznámejším prípadom bol útek dvoch slovenských Židov - Alfreda Wetzlera a Waltera Rosenberga (Rudolf Vrba), ktorí po prvý raz podrobne informovali svet o prežitých hrôzach. Nielen ich požiadavka, aby spojenci bombardovali tábor a železničné trate vedúce do Osvienčimu, však zostala nevypočutá.
Mali sme tiež možnosť vidieť väznice a miesta kde daný väzni spali a celú exkurziu prvého tábora sme zakončili návštevou plynovej komory a šibenicu kde bol popravený prvý veliteľ tábora Rudolf Hoss.
Potom sme sa premiestnili do druhého tábora BIRKENAU s rozlohou 175 ha. Zachovalo sa z pôvodného stavu 300- 45 murovaných a 22 drevených budov. V drevených budovách žili muži a v kamenných ženy. Mali katastrofické hygienické podmienky, nedostatok vody a veľa krýs. Ukázali nám drevenú budovu kde bola hromada drevených postelí a v ďalšej takzvané "záchody" Na svoje potrebu mali 2 minúty a to všetci v ten istý čas. Slabí a veľmí chudí sa neudržali a v ľudkých výkalách sa utopili.
V druhom tábore sa tiež nachádzali pamätníky ktoré boli preložené do 12 alebo 13 jazykoch?...To už neviem ale v slovenskom jazyku som tam našla a vyfotila.
No tak tento článok ma vyčerpal :D. Takže zdrojom tohto článku boli moje spomienky ale aj sprivodcovská knižka zakúpená pred vstupom do tábora.
 


Komentáře

1 Loooki | Web | 30. května 2009 v 17:13 | Reagovat

Návšteva Osvienčimu je magická, nie v zmysle, že je úžasná, ale úchvatná. Ak tam človek príde a prejde bránou smrti, určite to v ňom zanechá nejakú stopu. Stačilo mi navštíviť miestnosti, ktoré boli zaplnené osobnými predmetmi ľudí, ktorí tam strávili čas. Ak ste niekedy videli nejaký film s takouto tématikou. tak viete o čom hovorím, stačilo mi zatvoriť oči a spomenul som si na film Diablové čísla, keď som ich otvoril, predstavil som si jednu scénu na posteliach ako Rivkah rozprávala rozprávku ľudom.
Je naozaj vhodné zachovať daný tábor ako spomienku nato,že niečo také by sa už nemalo zopakovať!

2 Nia | 30. května 2009 v 17:29 | Reagovat

aj ja sa chcem ist kuknut a čo si tam nedala tu strašidelnú fotku či????
ale každopádne zaujímavé

3 StandyB | 30. května 2009 v 17:59 | Reagovat

Loooki mas pravdu nieco to vo mne zanechalo aj som videla dokumentarny film ktory som mala chut v polovici vypnut ale nejako som si to uvedomila az po navsteve....prv som len pocuvala a az potom som si to uvedomila...

Tona vsak je krematorium ...

4 Loooki | Web | 30. května 2009 v 18:03 | Reagovat

[2]: Všetky fotky sú strašidelné.

5 Polly | Web | 30. května 2009 v 18:22 | Reagovat

No Stani normalne ze ma presla chut nakoniec vidiet Oswiecim...neviem preco, hrozne na mna zaposobil uz ten clanok, je to priserne, ludia si to musia pamatam, ale asi by som sa z navstevy dlho spamatavala....

6 StandyB | 30. května 2009 v 19:21 | Reagovat

Polly no to ma mrzi ze som ta odradila...to som nemala v umysle a ako znovu by som tam uz nesla raz mi stacilo...ale aj tak najlepsie bol výrok:Kto nepozna historiu je odsudeny prezit ju znova!...takze draha aspon raz to vidiet a o tom pocut je potrebne...

7 Bublinka | 30. května 2009 v 19:41 | Reagovat

Mňa tam tiež nikto nedostane!! Stačí mi prečítať si o tom tuto pekne na tvojom blogu a mám dosť.
Myslím, že som dosť veľký pesimistický depkár aj bez návštevy Osvienčimu :)

8 DusanMcLAREN | 30. května 2009 v 20:23 | Reagovat

No to je historia a historiu treba poznat a dufat ze takato sa uz nikdy nebude opakovat

9 Polly | Web | 30. května 2009 v 23:06 | Reagovat

my mame doma taku desivu knizku...vola sa Kliatba Svastiky od Lorda Russela... ma ju´iba zopar ludi, ale mamina ju z pochopitelnych dovodov odmieta poslat do muzea, ci antikvariatu s cennejsimi knizkami, ci kam , je to v rodine...Myslim, ze tam si uz ako deco nasprtala tuto hroznu historiu viac nez dost...je to zlozene z vypovedi väznov.... ...
chcela som to vidiet..ale uz nechcem...
nepredstavovala som si to nijako inak, ale tie fotky su proste desive...

10 Polly | Web | 30. května 2009 v 23:06 | Reagovat

*som si uz ako deco

11 K | Web | 31. května 2009 v 7:54 | Reagovat

Fuj, normálne je mi z toho do plaču.
Exkurziu sľubovali aj nám po tom, čo sa jedna z učiteliek na základke z Osvienčimu vrátila (z výletu, nie zo zajatia). Vraj tam z toho boli všetci hotoví a zvracali... chvíľku som si predstavovala aké by to bolo, stáť tam. Ale tiež si myslím, že by som to na mieste nedokázala chápať a dostalo by ma to až po odchode, až by som si uvedomila, kde sme to vlastne boli ... raz by som sa tam každopádne pozrieť chcela.

12 StandyB | 31. května 2009 v 11:16 | Reagovat

Polly to vazne?...a nechces sa o to s nami podelit?...nieco zaujimave :)

K odporucam!!

13 Vierusha | Web | 31. května 2009 v 11:31 | Reagovat

ja tam každopádne chcem ísť...well done Stani  

14 kajita | 31. května 2009 v 12:07 | Reagovat

stanka dobry clanok...:) az na tie krute fakty , ktore uz nikto nezmeni ale dufam ze ich ani nikto nezopakuje

15 Polly | Web | 31. května 2009 v 12:27 | Reagovat

no neviem, ci by sa mi chcelo o tej knihe pisat clanok...no mozem ju dakde vyhrabat doma  a raz ti ju ukazat...

16 StandyB | 31. května 2009 v 12:54 | Reagovat

dakujem :)

17 Iwa | 31. května 2009 v 14:57 | Reagovat

Pripomenula si mi navstevu tohto tábora, alebo vlastne dvoch táborov?

Ale hlavne ta chcem pochvalit, za dobry clanok...:)

18 AYAmee | E-mail | Web | 31. května 2009 v 16:10 | Reagovat

Hej, perfektný článok! My sme tam tiež mali ísť zo školou, ale akosi sa nakoniec ani neviem prečo nešlo... A to by som tam fakt rada šla... Ja čo som počula od ľudí, čo tam boli, vraj je to skutočne strašné. Nie som síce žiaden sadomasochista, že vyhľadávam situácie, ktoré mi môžu navodiť poriadnu depku, ale pozrela by som sa tam... Raz určite.

19 StandyB | 31. května 2009 v 16:18 | Reagovat

Iwa od teba ako od kritika si to vazim :D...heh

20 yana | 1. června 2009 v 11:12 | Reagovat

No ja som tam nebola... a vazne neviem, ci chcem ist... Ale mat tu monost, asi by som sla... zastavam nazor, ze clovek by mal vidiet taketo veci, ench sa neopakuju (niekto to tu spomenul)...
Inak, dost aktualna tema pre mna - na mature z dejaku som si vytiahla holokaust na Slov. - zdalo sa mi dost cudne o tom rozpravat ako keby to bolo len 1 z mnohych uciv... chapete... spominala som cisla/statisltiky mrtvych.... len tak....

Babka ma hrozne staru knihu o Terezine - ked som bola mala, mala som nocne mory z nej... Neuveritelne, ze sa take daco dialo... a v 20. storoci!!

21 StandyB | 1. června 2009 v 11:28 | Reagovat

presne!  si to neviem predstaviť ze by sa teraz take hrozi udiali...brrrrr
ale vazne chod ked mas moznost je to poucne

22 Loooki | Web | 1. června 2009 v 11:52 | Reagovat

A nedejú sa? Nie je to určite také strašné ako bol holokaust, ale nezomierajú ľudia kvôli náboženskému presvedčeniu, v krajinách blízkeho východu?

23 kha | Web | 1. června 2009 v 15:38 | Reagovat

Tam bych se taky šla podívat, ale třeba se tam dostanu.... :) <3

24 Veronika | Web | 18. srpna 2010 v 13:18 | Reagovat

Ahoooj. Velmi pekny blog. Aj ja som tam bola ked som bola v 9 rocniku. Viem o tabore vela veci, kedze moja prababka tam bola a prezila to ako 13 rocna. Bola velmi pekna a preto ju nechali na zive. Ale bohuzial tam zabili celu jej rodinu. :( Casto mi o tom prababka hovorila, ale stale sa hned rozplakala a nechcelo sa jej o tom hovorit. Stale si predstavovala co tam prezila. Ale minuly rok uz zomrela. ....Dufam, ze sa nikdy nic podobne nezopakuje

25 standyb | Web | 18. srpna 2010 v 17:47 | Reagovat

[24]: v to verime vsetci Veronika....je vsak potrebne o tom hovorit aby sa historia uz viac nezopakovala je mi to luto a uprimnu sustrast

26 domuLijK | E-mail | 16. října 2010 v 16:04 | Reagovat

no ja tam pojdem chcem vediet preco to robil!

27 Gabriela | E-mail | 3. listopadu 2010 v 17:42 | Reagovat

[1]:Ja mám spolužiačku, s ktorou sme boli na exkurzii v Osvienčime, samozrejme s ďalšími ľuďmi zo školy... až dnes mi povedala, že keď sme boli v Birgenau, zapadalo slnko a mala neuveriteľné deja vu... že vraj také ešte nemala.... a fotky po stenách čo boli, tam si zapamätala jednu pani, ktorú keď zbadala, vedela, že ju pozná... totižto jej sa s ňou už od malička snívalo... neviem čo to znamená ale je to až neuveriteľné... nie je typ, ktorý klame, takže jej nemám dôvod neveriť... Sníva sa jej s ňou aj teraz, ale vždy ju v tom sne poznala... aký máte na to názor? píšte aj maily lebo ma to dosť zaujíma :)

28 aja | 2. října 2012 v 9:26 | Reagovat

mne tam zomrelo vela ludi z rodiny. co si museli chudaci vytrpiet. vratila sa len teta bez 2 deti, muza a maternice - pokusy mengeleho. nikdy o nich ani o koncentraku nehovorila. fotky deti 4 roc dievcatko a 5 roc chlapec mala zaramovane v spalni na stene posledne dni zivota si prezerala ich fotky a pytala sa kazdeho ci si ich pamatame...

29 StandyB | 4. října 2012 v 14:11 | Reagovat

to mi je nesmierne luto ... uprimnu sustrast

30 štefan | 3. prosince 2013 v 18:17 | Reagovat

V máji 2013 sa mi pošťastilo ako sympatizantovi Zväzu protifašistických bojovníkov navštíviť oba tieto tábory. Možno pod vplyvom mnohých filmových snímkov a fotiek som vedel čo ma čaká a aj preto som na moje počudovanie nepociťoval zvláštne pocity, hrôzu. Nič také. Skôr ticho, úcta a ľudský šepot sa niesol týmito miestami. Medzi jednotlivými budovami, chodbami, chodníkmi...Všade. Na každom mieste bolo cítiť silu Genius Loci.
Čo ma ale nesmierne šokovalo bol prístup samotných Poliakov, ktorí pracovali ako sprievodcovia v týchto táboroch. Mali sme tiež krásnu Poľku, ktorá sa slovenčinu učila z filmov, tej sa toto začudovanie netýka. Ostatní ľudia tu pracujúci brali tábory ako atrakciu, ktorá im dáva peniaze. Nič viac, nič menej. Bol to oveľa väčší kontrast v pomyslení, že tu zomierali aj ich zástupcovia národa. Škoda.
I mne nacisti a teda Nemci vyvraždili polku rodiny, ba dokonca aj starú mať. Aj preto som odmietol sa učiť nemecký jazyk (aj pod hrozbou prepadnutia a opakovania ročníku) a nemôžem za to, ale opovrhujem Nemcami ako národom. Je mi ich aj ľúto. Pretože nálepky nacistický národ sa Nemci nikdy nezbavia. Nikdy.

31 štefan | 3. prosince 2013 v 18:19 | Reagovat

[1]: V máji 2013 sa mi pošťastilo ako sympatizantovi Zväzu protifašistických bojovníkov navštíviť oba tieto tábory. Možno pod vplyvom mnohých filmových snímkov a fotiek som vedel čo ma čaká a aj preto som na moje počudovanie nepociťoval zvláštne pocity, hrôzu. Nič také. Skôr ticho, úcta a ľudský šepot sa niesol týmito miestami. Medzi jednotlivými budovami, chodbami, chodníkmi...Všade. Na každom mieste bolo cítiť silu Genius Loci.
Čo ma ale nesmierne šokovalo bol prístup samotných Poliakov, ktorí pracovali ako sprievodcovia v týchto táboroch. Mali sme tiež krásnu Poľku, ktorá sa slovenčinu učila z filmov, tej sa toto začudovanie netýka. Ostatní ľudia tu pracujúci brali tábory ako atrakciu, ktorá im dáva peniaze. Nič viac, nič menej. Bol to oveľa väčší kontrast v pomyslení, že tu zomierali aj ich zástupcovia národa. Škoda.
I mne nacisti a teda Nemci vyvraždili polku rodiny, ba dokonca aj starú mať. Aj preto som odmietol sa učiť nemecký jazyk (aj pod hrozbou prepadnutia a opakovania ročníku) a nemôžem za to, ale opovrhujem Nemcami ako národom. Je mi ich aj ľúto. Pretože nálepky nacistický národ sa Nemci nikdy nezbavia. Nikdy.

32 Inter | 7. září 2014 v 14:00 | Reagovat

Skuste si pozriet aj ine zdroje, co sa cez vojnu v Europe dialo tym, co odporovai alebo nevyhovovali rezimu. Ze v koncentraku Osviencim, kde boli aj moji pribuzni, mali koncentracnici pre svoju potrebu futbalove zapasy, divadelne predstavenia, plavecky bazen. Mozno pridete k nazoru, ze povojnova propaganda ma za ucel upevnit poziciu spojencov, teda angloamerickej skupiny ludi, a nacisti zatvarali Zidov a spol., aby ich izolovali od svojho naroda (najprv ich vystrasit, aby sami odisli), a nie, aby ich vyvrazdili.
Vojna je o zlych podmienkach pre zivot pre vsetkych. Ked nebolo v Nemecku mozne dovazat jedlo a lieky, lebo cesty boli zbombardovane, tabory zacali vyzerat tak biedne.

33 Luci Large | E-mail | Web | 2. června 2016 v 13:29 | Reagovat

Ja som tam bola v utorok a presne to zarazilo aj mňa. Nič som nepociťovala. Žiadne slzy, hrôza, ani nič podobné sa nekonalo ako som to pôvodne očakávala.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.