Keď láska príde o rozum

20. listopadu 2008 v 17:21 | StandyB |  Príbehy
Príbeh vznikol počas rannej cesty do Žiliny........takže berte to s rezervou. To som ešte spala. :)


Dedinou sa niesol neznesiteľný zvuk. Plač akoby raneného zvieraťa. Počul ho aj on. Poznal ho.
Vzdychol, nie od strachu skôr od zvyku. Plač nebol ničím výnimočný. Spomínal na to kedy ho počul prvý krát. Uplynul od vtedy rok. V izbe pocítil náhly chlad. Bolo to nezvyčajné keď si ohník v kozube veselo poskakoval. Ale predsa, ten chlad prechádzal jeho telom až do špiku kostí. Zaznel buchot. Fajka sa zakotúľala k jeho nohám. Usmial sa. "Viem, že neznášaš moju obľubu v tabaku." Povedal vecným tónom. "Ukážeš sa mi?" vyzval. Po jeho pravej ruke, kde bol umiestnený stolík sa pohol tanier. Vykonal pohyb z prava do ľava.

Muselo to mať nejaký zmysel, keď hneď pochopil. "Nemôžeš? Viem že to dokážeš" prosil. Zase ten istý pohyb taniera. Vzdychol. "Chýbaš mi." Nastalo ticho. Pocítil mierne šteklenie na tvári. Jeho vnútro neprotestovalo voči tomu dotyku. Vôbec nepociťoval strach, vítal to. "Je vedľa." zašepkal. Chlad sa vytrácal. Opäť cítil teplo kozuba.

Plakala. Stále ten istý rituál. Odkedy zomrela, chodila do domu v ktorom žila. Kde mala muža a dieťa. Dieťa. To puto, ta reťaz čo ju tu držala. Čo jej nedovolila odísť. Nechcela odísť. Bála sa toho ako neuvidí svoje dieťa rásť. To po čom tak túžila. Cítila, že je sebecká. Musíš ich nechať žiť ich život. Tvoj sa skončil. Zmier sa s tým. Nedokážem to. Odporovala si. V hĺbke svojej duše cítila, že keď navštívi tu izbu, svoje dieťa, ktoré spalo v postieľke ju naveky priviaže k nemu. Bála sa toho, ale zároveň aj túžila po tom. Len sa ešte stále nevedela rozhodnúť. Mohla mu to urobiť? Neustále ho strašiť do konca jeho smrti? Veď to práve robíš. Odporovala si. Tak prečo nenavštíviš svoje dieťa?

Myslel na ňu. Každú minútu odkedy ho opustila. Ich vzťah nikdy nepotreboval slová. Stačil len
pohľad, objatie, obyčajný dotyk. Bolo to pre nich všetko. Prešli peklom, keď sa im konečne podarilo splodiť dieťa. Keď sa to konečne stalo, im osud uštedril ďalšiu ranu. Prišiel o ženu, ale miesto nej zostalo dieťa. Nechápal prečo ho nenavštívila. Prečo nechce vidieť dieťa, čo milovala odkedy sa o ňom dozvedela? Zo zamyslenia ho vytrhol nepatrný zvuk z vedľajšej izby. Vošiel a stal ako pikovaný. Nad vzduchom sa niesol vankúš. Zamrazilo ho. "Čo si to urobila?" Pribehol k postieľke. Dieťa už nedýchalo bolo mŕtve.

Netušil koľko síl ju to stálo. Zbláznila sa? Zniesla svoje dieťa zo sveta? Keď ho uvidela všetko sa v nej zmenilo. Nezniesla to, že žije. Že nikdy nebude k nej patriť. Tak potom nech to nemá nik. Ani on ho nemôže mať. Možno sa ožení a bude mať dieťa s druhou. To mu nedovolí. Vzniesla sa nad ním. Nad jeho skrčeným a zničeným telom. Ako držal svoje dieťa a preklínal ženu, ktorú tak miloval. Zdvihla poleno pri kozube. Potom už bolo cítiť len pach krvi, ktorá sa niesla teplým vzduchom.

KONIEC
 


Komentáře

1 kajita | 20. listopadu 2008 v 18:15 | Reagovat

celkom fajn a ty si sa bala ze to je zlee...nahodou sa ti to podarilo

2 kajita | 20. listopadu 2008 v 18:18 | Reagovat

:D

3 AYAmee | E-mail | Web | 20. listopadu 2008 v 20:10 | Reagovat

A jéééje, som ani nevedela, že Standy aj píše... Teda, toto je prvotina, debut ^^. A na debut sa mi to veľmi páči! ;)

4 lentilka | 21. listopadu 2008 v 9:28 | Reagovat

no tak, čítalo sa to dobre, ľahko...až na ten záver, ktorý ma šokoval....trochu pochmúrne na teba (nepoznám takúto tvoju stránku)......ale udeľujem pochvalu....

5 Polly | Web | 21. listopadu 2008 v 12:13 | Reagovat

Standy napisala ducharsku  poviedku...

bola velmi zaujimava... koniec bol naozaj sokujuci...to akoze zabila aj jeho, lebo to tam podpalila??? .. (!mrcha!)

ale to šokoidnosť beriem ako pozitivum :)

6 StandyB | 21. listopadu 2008 v 13:02 | Reagovat

Kajita : jj že bala...ale vidíš presvedčila si ma :) dokonca aj Pollz ma pekne ohodnotila

Ayamee ..no jj píšem len nezverejňujem hanbím sa aj k tomu ma museli dokopať :P...naozaj som si myslela ze mi to zdrbete hlavne ty a Polly :D...Dakujeeeem :)

Lenka: Ja viem vždy ťa drbem že čítaš tragické knižky a sama som napisala škaredy koniec :D bola som ovplyvnená :D

Polly od teba to beriem za najväčší kompliment.....a ty za to možeš že som to napisala tragicky :D...mno ale uprimne hodila sa mi tam smrť

7 Polly | Web | 21. listopadu 2008 v 13:27 | Reagovat

ja nezdrbavam...ale komplitenty davam uprimne :) ...ak by sa mi nelubilo, mlcim :)

No vidis, dakedy sa proste hodi smrt xDD co uz!

8 StandyB | 21. listopadu 2008 v 13:33 | Reagovat

och to by si mi urobila?...neokomentovala keby to bolo strasne?...kto stale hovori komentovat aj ked to bude zle? :P hmm? :D

9 Polly | Web | 21. listopadu 2008 v 13:39 | Reagovat

:) ja...ale ja to beriem tak, ze kludne do mna.... ja to prezijem ...ale vas mam az prilis rada..:)

10 Dusan | 22. listopadu 2008 v 21:56 | Reagovat

To bolo take smutne:-((mala babika:-(

11 Loooki | Web | 23. listopadu 2008 v 14:03 | Reagovat

Smutne? Strasne to bolo...Preco ja také veci cítam pred spanim?? ? ? Standy prečítane... mohla si to rozvinuť, ale stacila mi aj tá jedna strana... To mám spať po tom akože? :D

12 StandyB | Web | 23. listopadu 2008 v 16:20 | Reagovat

nerozvijala som dej  preto aby ste si mohli domysliet svojou fantáziou ako to bolo a ako to vlastne skoncilo :D...mne sa to paci take nerozvinuté :)ja som nadsena :D....a aj tak nemam na Polly :D...ona je lepsi vrah :D....myslim spisovateľský vrah :D

13 Loooki | Web | 23. listopadu 2008 v 22:53 | Reagovat

Standy, tu nejde o to na koho mas,,,ja som cital teba... a ty si bola vrahom tentoraz.

14 StandyB | 24. listopadu 2008 v 12:01 | Reagovat

vsetko je raz po prvy krat :)

15 Meg | 24. listopadu 2008 v 18:03 | Reagovat

to bolo to bolo to bolo ________________________________

D E S I V E . . . ano presne to . to je to slovo . konecne som ho nasla :B . . . . .

á yaujimave tiey . . . naoyaj

a musim koncit . . uaaa a. nestiham . nabuduce dopisem . teray len tak proviyorne abzs vedela ye som sa snayila napisat. jo ? ?

:B

16 StandyB | 25. listopadu 2008 v 14:57 | Reagovat

dakujem Greťuš aspon ze si sa ozvala ty hamblivka *:P

17 Iwa | 4. ledna 2009 v 17:45 | Reagovat

Sorry, ze az tak neskoro som to citala, ale precitala...:D Mozem ja dat zly koment, ked ta kazdy chvali?... Podla mna to bolo privelmi kratke a v sukromi, ak si potom neskor spomeniem tak ta zdrbem podrobnejsie, vies, keby ta zdrbem tu tak by ma tu asi za to vsetci ukrizovali...:D:D:D

18 Vierusha | 7. dubna 2009 v 20:07 | Reagovat

Stanka bolo to vážne dobré. Námet vynikajúci, fakt ma to chytilo. Potrebuješ sa len naučiť písať, a potom to už pôjde jedna báseň. Respect, príbeh ma dostal!!!

19 lucy | Web | 11. června 2009 v 11:42 | Reagovat

pekneD fakt, ona si zabila malicke? to uz aka psychopatka

20 Janike | 12. srpna 2010 v 7:44 | Reagovat

velmi pekne Stanka, bolo tam aj nieco z mojho zivota, podane inou formou, dakujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Vyhlásenie: Každý článok na tomto blogu je mnou tvorený, upravovaný a nie kopírovaný! Ku každému článku uvádzam zdroj. Nikto nemá právo ma osočovať a obviňovať z plagiátorstva.